Na sklonku starého roka nás opustil Benedikt XVI. – rímsky biskup/pápež. Azda po svätom Jánovi Pavlovi II. a počas terajšieho pontifikátu pápeža Františka zaznieva mnoho hlasov, ktoré ho akosi odsúvajú na nejaké nevýrazné miesto. Ako mnoho iných vecí aj túto skutočnosť treba vnímať v kontexte.
Kto teda bol Joseph Ratzinger?
Po pohnutých rokoch vojny dokončil seminárnu formáciu, základné štúdiá a prijal kňazskú vysviacku. Školu však neopustil a stal sa docentom dogmatiky a fundamentálnej teológie v nemeckom Freisingu, no potom pôsobil na viacerých univerzitách. V tomto čase sa zúčastnil druhého vatikánskeho koncilu ako oficiálny teológ (peritus). Po vyše 25 rokoch od kňazskej vysviacky sa stal arcibiskupom a onedlho kardinálom. Ján Pavol II. ho však po 4 rokoch postavil do čela Kongregácie pre náuku viery, v ktorej pôsobil až do svojho menovania za pápeža v roku 2005. Pozícia prefekta tejto kongregácie mu priniesla prezývku „Boží rotvajler“, keďže neochvejne bránil pravdy viery a vysvetľoval katolícku vierouku, čo bolo jeho celoživotným poslaním. Tohto sa nevzdal ani ako pápež, veď okrem nespočetného množstva iných publikácií, práve v tomto čase vydáva trilógiu Ježiš Nazaretský, aby predstavil Ježiša ako historickú postavu. My, gréckokatolíci si ho budeme navždy pamätať ako pápeža, ktorý nám daroval nové cirkevnoprávne usporiadanie a povýšil našu cirkev na metropóliu. Benedikt XVI. sa sám zriekol úradu pápeža (naposledy sa to udialo pred niekoľkými storočiami), kvôli svojmu zdravotnému stavu. To len podčiarkuje, že Krista stále považoval za Vládcu a seba za sluhu sluhov Božích. Odišiel jeden z najvýznamnejších teológov a filozofov našej doby.
Blažený pokoj, večná pamiatka! Presvätá Bohorodička, zachráň nás!
Na záver nechajme prehovoriť pápežov duchovný testament.
Zverejnený dokument, spísal Joseph Ratzinger, 29. augusta 2006
Keď sa v tejto neskorej hodine svojho života obzriem späť na desaťročia, ktoré som prežil, v prvom rade vidím, koľko mám dôvodov ďakovať. V prvom rade ďakujem samotnému Bohu, darcovi každého dobrého daru, ktorý mi daroval život a viedol ma v rôznych chvíľach zmätku; vždy ma zdvihol, keď som sa začal šmýkať, a stále mi znovu daroval svetlo svojej tváre. Spätne vidím a chápem, že aj temné a náročné úseky tejto cesty boli pre moju spásu a že práve v nich ma dobre viedol.
Ďakujem svojim rodičom, ktorí mi dali život v ťažkých časoch a ktorí mi za cenu veľkých obetí svojou láskou pripravili nádherný domov, ktorý až dodnes osvetľuje všetky moje dni ako jasné svetlo. Otcova jasná viera naučila nás súrodencov veriť a ako smerovník vždy stála pevne uprostred všetkého môjho vedeckého poznávania. Hlboká zbožnosť a veľká dobrota mojej matky zostávajú dedičstvom, za ktoré jej nemôžem dostatočne poďakovať. Moja sestra mi celé desaťročia nezištne a s láskavou starostlivosťou slúžila; môj brat mi vždy dláždil cestu jasnosťou svojich úsudkov, ráznym odhodlaním a pokojom srdca; bez tohto jeho nepretržitého predchádzania a sprevádzania by som nedokázal nájsť správnu cestu.
Zo srdca ďakujem Bohu za mnohých priateľov, mužov a ženy, ktorých mi On vždy postavil po boku; za spolupracovníkov vo všetkých etapách mojej cesty; za učiteľov a študentov, ktorých mi dal. Všetkých ich vďačne zverujem jeho dobrote. A chcem poďakovať Pánovi za moju krásnu domovinu na úpätí bavorských Álp, v ktorej som stále videl žiariť nádheru samotného Stvoriteľa. Ďakujem ľuďom vo svojej vlasti, pretože v nich som mohol stále znovu a znovu zažíval krásu viery. Modlím sa, aby naša krajina zostala krajinou viery, a prosím vás, drahí krajania: Nenechajte sa odvrátiť od viery. A nakoniec ďakujem Bohu za všetku krásu, ktorú som mohol zažiť vo všetkých etapách svojej cesty, ale najmä v Ríme a v Taliansku, ktoré sa stalo mojou druhou vlasťou.
Všetkých, ktorým som nejakým spôsobom ublížil, prosím z celého srdca o odpustenie.
To, čo som predtým povedal svojim krajanom, teraz hovorím všetkým, ktorí sú v Cirkvi zverení do mojej služby: Zostaňte pevní vo viere! Nenechajte sa zmiasť! Často sa zdá, akoby veda – prírodné vedy na jednej strane a na strane druhej historický výskum (osobitne exegéza Svätého písma) – dokázali ponúknuť nezvratné výsledky, ktoré protirečia katolíckej viere. Dávnejšie som zažil premeny prírodných vied a mohol som skonštatovať, ako sa, naopak, rozplývali zdanlivé istoty proti viere, ktoré sa ukázali, že nie sú vedou, ale filozofickými interpretáciami, ktoré sa len zdanlivo týkajú vedy. Rovnako aj viera v dialógu s prírodnými vedami sa naučila lepšie chápať hranice rozsahu svojich tvrdení, a teda svoju špecifickosť. Už je to šesťdesiat rokov, čo sprevádzam cestu teológie, osobitne biblických vied, a s postupným striedaním rôznych generácií som videl, ako sa zdanlivo neotrasiteľné tézy zrútili a ukázali sa len ako hypotézy: liberálna generácia (Harnack, Jülicher atď.), existencialistická generácia (Bultmann atď.), marxistická generácia. Videl som a vidím, ako sa zo spleti hypotéz vynorila a nanovo vynára rozumnosť viery. Ježiš Kristus je skutočne cesta, pravda a život – a Cirkev so všetkými svojimi nedostatkami je skutočne Jeho telom.
Nakoniec vás pokorne prosím: modlite sa za mňa, aby ma Pán napriek všetkým mojim hriechom a nedostatkom prijal do večných príbytkov. Deň čo deň sa úprimne modlím za všetkých, ktorí sú mi zverení.
Benedikt XVI., pápež
