Dňa 10. 03. 1991 bol pre nás veriacich na sídlisku Dargovských hrdinov veľmi významným dňom.
V tento deň sa konala v kultúrnom stredisku Torysa prvá svätá liturgia s o. Andrejom Pribulom. Organizačne jej priebeh zabezpečila sestra Katarína. S prípravou jej pomohla rodina Štofová.
Spomienky p. Štofu – kurátora
Začalo sa to ešte dole v chráme na Moyzesovej ulici, kde po revolúcii vyhlásili, aby sa ľudia prihlásili do farskej rady. Prihlásilo sa nás tam asi 10 chlapov. Boli sme tam z rôznych častí Košíc. Už v tom, až teraz vidím Božiu prozreteľnosť, že sme tam boli zo Starého mesta – Miroššay, z Terasy – Goldir, z Jazera – Obraz, z Furče – Štofa. Po čase, približne do jedného roku, sa rozhodlo, že sa otvorí farnosť na Terase. Onedlho na to, sme začali v marci 1991 slúžiť sv. liturgie aj na Furči. Na začiatku to vyhlásili v oznamoch dole v chráme.
Na 1. sv. liturgiu nás bolo dosť málo, no každú nedeľu nás stále viac a viac pribúdalo. Tu som pripravoval miestnosť na slúženie ja so svojou rodinou cca 6 mesiacov. Liturgie sa slúžili v prenajatých priestoroch kultúrneho strediska Jalta. V sobotu tam boli diskotéky do tretej až piatej hodiny ráno. Po nich sme nastupovali s manželkou na upratovanie a prípravu miestnosti na slúženie sv. liturgie, ktorá začínala o deviatej hodine. Na začiatku nám bol pomôcť asi dvakrát p. Goldir z Terasy. Počas bohoslužieb, ktoré sme mali každú nedeľu, som oslovil manželské páry, ktoré som vypozoroval, že by boli vhodné a ochotné na pomoc. Postupne to boli Perháčovci, Revákovci, Pinkovskí, Mizerákoví, Antolíkoví, Zimoví, Hudákoví, Pokorní. Sv. liturgie slúžili spočiatku o. V. Skorodenský, o. A. Pribula, o. C. Jančišin st.. Sestrička Emília chodila tiež pomáhať a nás zaúčať. Dal som si tam jednu skriňu na zámok, kde sme si postupne odkladali veci: plachty, miništrantské šaty atď. Kalich a Sväté písmo sme nosili domov. Šaty pre miništrantov postupne šili sestričky v Prešove, kde som im bol odniesť látku. Plachty na obetný stôl sme šili doma.
Asi po jednom roku sa uvoľnili priestory dole pod klubom – bývalé sklenárstvo pri krčme. To sme si prenajali a prerobili na našu 1. kaplnku (bola pekná). Oltár (obetný stôl) vymuroval p. Pokorný. Veľa vecí pozháňal Pišta z KERKA. Tam sme mali liturgie každý deň večer a v nedeľu o deviate hodine ráno. Tu sa konali už aj slávnosti 1. svätého prijímania. Tam nás už navštívil aj nový biskup o. Chautur. Spočiatku chodili vypomáhať aj kňazi na dôchodku: o. Leukanič, o. Kocák, o. Čečko, o. Kerkár. Sr. Katarína sa venovala mládeži. Raz si spomínam, ako sme išli na sánkovačku (1994-95) na mojom aute Avia Furgon a bolo 30 detí.
Potom priestory kaplnky predali, a tak sme sa museli sťahovať do nových. Vtedajší prednosta p. Potemra nám pridelil miesto v bývalej škôlke na Ovručskej. Tiež sme si to tu prerobili na kaplnku sami bez pomoci. Tu už sme pravidelne mávali farský deň, hneď pri kaplnke na ihrisku ZŠ Charkovská. Guláš zabezpečovala p. Mizeráková (odvtedy Tkáč, Štofa či Harviľák).
V čase, keď u nás pôsobil o. Čitbaj som ho raz viezol domov na Ťahanovce. Povzdychol som si pri jednom kostole, že by som chcel aby aj nám Pán Boh doprial nový chrám. O. Čitbaj mi na to povedal, že ho budeme mať. Ja som si pomyslel, že len zázrakom, však nás je oproti rímskokatolíkom na našom sídlisku jedna desatina, odkiaľ by sme na to vzali peniaze. No práve vtedy prišla pomoc zo Švajčiarska, že postavia jeden kostol. My sme mali vtedy už pozemok na chrám kúpený na polovicu s rímskokatolíkmi. Takže stavba sa mohla konať a aj sa zrealizovala. Bohu vďaka! Vtedy prišiel o. Mati, ktorý na to všetko dozeral. Firma postavila chrám takmer úplne bez našej pomoci. Chvíľu nám boli pridelené aj Ťahanovce, ktoré sa potom tiež osamostatnili.
Kantorky na ktoré si spomínam pri našom vzniku boli sr. Emília a sr. Katarína. Potom dorástli dievčatá, ktoré hrali na varhanoch, gitare atď. Boli to Marienka Kuzmová, Henrieta Štofová, Katka Horňáková, Erika Hudáková, setry Pinkovské, sestry Mizerákové. Miništranti, ktorý začínali miništrovať: Štofovci, Revákovci, Semankovci, Dorkovci, Zimovci, Perháčovci, Antolík, Harviľák, Pirčákovci, Kuruc, Kuzma. Funkciu ekonomky mala spočitaku Marta Pokorná, potom to prebrala Margita Trusová. Dvaja naši rodáci sa stali kňazmi – o. Peter Bombár a o. Marek Mikitka. Na Furči sme mali aj najlepšie futbalové mužstvo v Košickom dekanáte aj celej eparchii. Ja som vždy zabezpečoval sťahovanie všetkých našich kňazov.
Poznámka: Text bol redakčne upravený.
V Košiciach, dňa 28.02.2021
Fotogaléria
