Vysluhovanie Tajomstva zmierenia
Prijať sväté tajomstvo zmierenia môžete vždy pred alebo po Božskej liturgii.
Úkony sviatosti zmierenia
- spytovanie svedomia
Ide o objavovanie a pomenovanie všetkého, čím človek odstúpil od Boha (myšlienky, slová, skutky, zanedbanie dobra,..). Možno využiť rôzne. - ľútosť
Ľútosť je bolesť duše nad spáchanými hriechmi. Ináč povedané ide o smútok nad spáchanými hriechmi. Človek v ľútosti pri pohľade do minulosti je rozhodnutý, že ak by vedel vrátiť čas, tak skutok by za rovnakých okolností už nespáchal a pri pohľade do budúcnosti vyslovuje snahu urobiť všetko preto, aby už rovnaký hriech nespáchal. - vyznanie hriechov
Ľútosť je bolesť duše nad spáchanými hriechmi. Ináč povedané ide o smútok nad spáchanými hriechmi. Človek v ľútosti pri pohľade do minulosti je rozhodnutý, že ak by vedel vrátiť čas, tak skutok by za rovnakých okolností už nespáchal a pri pohľade do budúcnosti vyslovuje snahu urobiť všetko preto, aby už rovnaký hriech nespáchal. - prijatie rozhrešenia
Po vyznaní hriechov a poučení, ak sú splnené všetky podmienky spovede, udelí kňaz penitentovi (tomu, kto sa spovedá) rozhrešenie. - vykonanie skutku kajúcnosti + náhrada materiálnej, resp. duchovnej škody, ktorá hriechom vznikla
Skutkom kajúcnosti kajúcnik vyjadruje túžbu po zmene života, resp. je snahou odstrániť zo života aj náklonnosť k hriechu. Ak hriechom spôsobil človek materiálnu (napr. krádež, poškodenie majetku), alebo duchovnú (napr. poškodenie dobrej povesti ohováraním, či osočovaním) škodu, je povinný okrem skutku kajúcnosti i nahradiť škodu (vrátiť finančnú hodnotu, resp. odvolať povedané). Nahradiť škodu je penitent povinný i v prípade, že to kňaz pri spovedi vyslovene nenariadil.
Duchovné účinky sviatosti pokánia
- zmierenie s Bohom, ktorým kajúcnik získava milosť
- zmierenie s Cirkvou
- odpustenie večného trestu
- odpustenie, aspoň čiastočné, časných trestov, ktoré sú následkami hriechov
- pokoj a spokojnosť svedomia a duchovná útecha
- vzrast duchovných síl pre kresťanský boj.
CCEO KÁN. 718 – V sviatosti pokánia veriaci v Krista, ktorí po spáchaní hriechov po krste obracajú k Bohu srdcia vedení Svätým Duchom a pohnutí bolesťou za hriechy začínajú nový život, službou kňaza, vyznaním hriechov a prijatím primeraného zadosťučinenia dostávajú odpustenie od Boha a súčasne sa zmierujú s Cirkvou, ktorú hriechom ranili; tým táto sviatosť najvyššou mierou prispieva k rozvíjaniu kresťanského života a uschopňuje k prijímaniu Božskej eucharistie.
CCEO KÁN. 719 – Kto si je vedomý ťažkého hriechu, čo najskôr ako je možné, má prijať sviatosť pokánia; všetkým veriacim v Krista sa však vrelo odporúča, aby túto sviatosť prijímali často a najmä v časoch pôstu a pokánia zachovávaných vo vlastnej cirkvi sui iuris.