Chrám
Gréckokatolícky chrám zasvätený Božej Múdrosti stojí v Košiciach na sídlisku Dargovských hrdinov od roku 2003. Jeho architektúra je snahou o zjednotenie historických prvkov typických pre chrámy kresťanského východu s modernými črtami. Tým sa vytvára kontinuálnosť medzi starobylosťou východného kresťanstva a jeho aktuálnosťou i v dnešných dňoch.
Pôdorys chrámu tvorí podľa dávnych predpisov grécky, teda rovnoramenný kríž. Nad ním je podľa byzantskej tradície umiestnená jedná hlavná a štyri menšie cibuľovité kupoly, pričom všetky sú ukončené trojramenným krížom. Spolu s krížom dosahuje chrám výšku 19,5 m. Celý chrám má kužeľovitý tvar.
V tomto architektonickom prvku možno objaviť dvojaký význam. Hľadiac zdola upriamuje sa pozornosť človeka na Krista. Z vnútra cez ikonu Pantorkrátora umiestnenú v strede stropu, alebo z vonkajšej strany cez Kristov kríž. Druhý znak možno vnímať cez rozširujúci sa kužeľovitý tvar vychádzajúci z kríža. Ten naopak poukazuje na milosť , resp. silu kríža , ktorá sa rozdáva a objíma všetkých.
Vnútro chrámu je, podľa vzoru mnohých drevených chrámov na Východnom Slovensku, rozdelené na svätyňu, loď a predsieň. Celková zastavaná plocha chrámu je 298 m2 s priemerom približne 18 m. Takto získava komorný charakter, kde kňaz a veriaci môžu prežívať viac spoločenstvo a spolupatričnosť. Objekt je jednopodlažný s chórom a nepodpivničený.
Svätyňa
Svätyňa chrámu, nazývaná vo východných cirkvách taktiež aj oltár (resp. oltárna časť), je umiestnená v samostatnom ovále. Týmto sa naznačuje jej inakosť oproti profánnemu svetu, pretože je symbolom samotného neba. Zároveň na túto jej symboliku poukazujú ešte dve skutočnosti: Solea – vyvýšený schod, ktorým sa oddeľuje oltárna časť od lode a ikonostas (stena z ikon). Keďže je svätyňa posvätným miestom, môžu do nej vstupovať iba posvätené osoby (klérus).
Centrálnym prvkom svätyne je oltár, nazývaný prestol. Po jeho pravej strane sa nachádza žertveník, stôl na prípravu obetných darov. Na ľavo od prestola je umiestnený diakonský stolík, ktorý slúži na ukladanie liturgických predmetov.
Vzadu vo svätyni sa nachádza rad stoličiek, tzv. horný stolec. Ten poukazuje na učiteľskú službu Cirkvi. Preto na jeho hlavný trón si smie sadnúť iba biskup, ktorému bola v prvom rade zverená služba ohlasovania.
Prestol
Oltár – obetný stôl, sa vo východnej cirkvi nazýva prestol, teda prvý, popredný stôl. Ten totiž okrem miesta obety symbolizuje nebeský Boží trón, a na ňom prítomného samotného Pána Ježiša Krista – Vševládcu.
Prestol tiež predstavuje Kristov hrob, lebo sa naň kladie Kristovo telo. Podľa vzoru východných cirkví je prestol v Chráme Božej Múdrosti štvorhranný, zhotovený z dreva. Štvorhrannosť symbolizuje štyri strany sveta, za ktoré je na ňom prinášaná obeta a zároveň je pozvaním pre všetky končiny sveta mať účasť na tejto obete.
Svoju podstatu má aj skutočnosť, že oltár je zhotovený z dreva, ktorá poukazuje na pominuteľnosť sveta. Keďže je prestol najposvätnejším prvkom v chráme, môže sa ho dotýkať iba kňaz a to iba pri slávení božskej liturgie.
Ikony v chráme
Kresťanský východ nechápe ikony iba ako umelecké dielo, ale ako okno do neba. Pre svoju hlbokú symboliku, pozývajú totiž človeka vstúpiť do atmosféry Boha a jeho milosti.
Pre túto skutočnosť sa na východe ikony nazývajú Bibliou pre negramotných. Preto aj zhotovovateľ (ikonopisec) ikony nemaľuje, ale píše a ikony sa čítajú (vysvetľujú). Chrám Božej Múdrosti je bohatý na tieto klenoty východu.
Ikona kríža
Vo svätyni nad horným stolcom sa nachádza ikona trojramenného kríža napísaná na dreve. Tá zobrazuje ukrižovaného Krista za hradbami mesta, ako nám o tejto udalosti hovoria evanjeliá.
Pod krížom stojí Presvätá Bohorodička a apoštol Ján. Pod pätou kríža je zobrazená lebka znázorňujúca hrob Adama. Podľa východnej tradície bol totiž kríž postavený na mieste, kde bol pochovaný prvý človek.
Na vrchu sú okrem Mandilióna, odtlačku tváre Krista, zobrazené aj slnko a mesiac. Tie poukazujú na lásku Boha, ktorý zostúpil z večného neba do času a priestoru človeka. Kresťanský východ nezobrazuje na kríži Krista umučeného a trpiaceho, ale Krista vládnuceho. Tým totiž, že vstúpil do smrti, smrť zároveň porazil.
Z toho dôvodu nie je Kristovo telo poznačené ranami a krvou a ani Kristus na kríži nevisí, ale stojí s rukami otvorenými pre celý svet.
Oranta
Základné ikonografické typy zobrazovania Presvätej Bohorodičky sú tri: Umilenije (Milujúca), Odigitria (Sprievodkyňana cestách), Oranta (Modliaca sa).
A práve posledná menovaná sa nachádza aj v tomto chráme na zadnej strane svätyne. Na nej je zobrazená Bohorodička s modlitebne pozdvihnutými rukami.
Milosť vychádzajúca z jej modlitieb nie je jej vlastná, ale milosť Krista, ktorého prijala do svojho života a stále ho nosí vo svojom srdci.
Preto v jej strede je zobrazený žehnajúci Kristus. Táto ikona nesie aj názov „Širšaja Nebes“ (Širšia než nebesá), pretože ruky Bohorodičky otvorené k objatiu ľudstva pozývajú do spoločenstva s jej Synom.
Pantokrátor
Slovo Pantokrátor znamená vládca všetkého, resp. všemohúci. Pod týmto názvom sa v ikonografi i zobrazuje Kristus ako Pán celého sveta.
Uveriť, že Ježiš Kristus je Pán, znamená podľa slov apoštola Pavla objaviť pravdu, ktorá nás otvára pre nebo. I z tohto dôvodu je ikona Pantokrátora umiestnená v centre kupoly chrámu a človek ju môže zbadať, iba ak pozdvihne oči k nebesám.
Silu a slávu Vševládcu naznačuje zlatý podklad ikony. Kristus ako Pán nie je trestajúci vládca, či despota, ale ten, ktorý chce dať každému človeku to, čo mu patrí – účasť na Božskom živote. Preto pravou rukou žehná, aby všetkým odovzdal svoju milosť a v ľavej ruke drží otvorené evanjelium, ktoré učí, ako sa človek môže priblížiť k Bohu.
K zbožestveniu, ako východné kresťanstvo nazýva spásu, pozýva Kristov pohľad upriamený na každého človeka.
sv. Bazil Veľký
V oltárnej časti je na ľavej strane zobrazený sv. Bazil Veľký (330 – 379 po Kr.). Narodil sa v Cezarei v Kapadocii, kde neskôr pôsobil ako biskup.
Patrí medzi štyroch cirkevných otcov kresťanského východu. Je autorom početných teologických spisov, stanovil pravidlá pre mníšsky spôsob života a pripisuje sa mu aj jeden z textov východnej liturgie, ktorá nesie jeho meno.
sv. Ján Zlatoústy
Ďalší významný cirkevný otec na východe, sv. Ján Zlatoústy (344 – 407 po Kr.) sa nachádza v chráme na pravej stene svätyne.
Titul „Zlatoústy“ si vyslúžil pre svoje výrečné homílie, v ktorých ako biskup Konštantínopola neraz i kritizoval sociálne rozdiely a spoločenskú nespravodlivosť, či nákladný život cirkevných zložiek.
Z tohto dôvodu sa dostal do nemilosti vládnych kruhov a bol viackrát poslaný do vyhnanstva. Zaslúžil sa o najpoužívanejší text východnej liturgie.
sv. apoštolom rovní Cyril a Metod
Podľa niektorých historikov je východný obrad na našom území priamym dedičstvom slovanských vierozvestov a solúnskych bratov sv. Konštantína – Cyrila (827 – 869 po Kr.) a Metoda (815 – 885 po Kr.).
Ich ikony zdobia v prednej časti lode pravú stenu.
Podľa tradície je na ikone Konštantín – Cyril zobrazený v mníšskom odeve, zatiaľ čo Metod v biskupskom rúchu.
bl. P. P. Gojdič a bl. V. Hopko
Oproti slovanským vierozvestom sa nachádzajú na ľavej strane lode ikony dvoch gréckokatolíckych biskupov a mučeníkov.
Blahoslavený Pavol Peter Gojdič, OSBM (1888 – 1960) prešovský sídelný biskup a blahoslavený V. Hopko (1904 – 1976) prešovský pomocný biskup zomreli mučeníckou smrťou po tom, čo ostali verní Petrovmu stolcu a ani pod nátlakom neprestúpili do Pravoslávnej cirkvi, v tej dobe preferovanej komunistickým režimom.