Podľa svedectva Svätého písma stál pod Kristovým krížom aj stotník, ktorý videl zemetrasenie, zatmenie slnka a ďalšie divy a uveril v neho: „Keď stotník a tí, čo s ním strážili Ježiša, videli zemetrasenie a všetko, čo sa deje, veľmi sa naľakali a hovorili: »On bol naozaj Boží Syn«“ (Mt 27,54). Nový zákon nespomína jeho meno ani ďalšie osudy, no z mimobiblických prameňov vieme, že sa volal Longín, pochádzal z Kapadócie, teda z východnej časti Malej Ázie, dnešného Turecka, a patril k vojakom podriadeným Pilátovi. A dozvedáme sa o ňom aj niekoľko ďalších vecí:
Bol to práve Longín, kto zistil, že Ježiš je mŕtvy, a preto mu nepolámal kosti, no kopijou mu prebodol bok (por. Jn 19,34a). Z krvi a vody, ktorá odtiaľ vyšla (por. Jn 19,34b), získal uzdravenie očí, s ktorými mal dlhodobé ťažkosti. Longín patril aj medzi vojakov, čo mali za úlohu strážiť Ježišov hrob a na vlastné oči videli, ako zostúpil anjel, odvalil kameň od hrobu, sadol si naň a ohlasoval Ježišovo zmŕtvychvstanie (Mt 28,2–4). Ale na rozdiel od ostatných vojakov, ktorí prijali úplatok za mlčanie o týchto udalostiach (Mt 28,11–15), on spoločne s dvoma svojimi kolegami smelo o všetkom rozprával. Kristovi nepriatelia ho preto znenávideli a hľadali zámienku, aby ho mohli zažalovať a umlčať. Nenachádzali však, lebo Longín bol najstarší z vojakov, človek veľmi čestný a známy aj samotnému cisárovi.
Po istom čase sa rozhodol zanechať vojenský stav a venovať sa výlučne ohlasovaniu evanjelia. Z rúk svätých apoštolov prijal krst, opustil Jeruzalem a spoločne so svojimi dvoma priateľmi odcestoval do rodnej Kapadócie, kde mnohých priviedol k viere. Býval za mestom v dome svojho otca a viedol život plný modlitby a pôstu.
Keď sa židovskí veľkňazi a starší dozvedeli, kde sa Longín zdržiava, priniesli Pilátovi bohaté dary. Žiadali ho, aby poslal list cisárovi ohľadom neho, že dezertoval, odmieta podriadiť sa rímskej moci a uvádza do zmätku národ v Kapadócii, lebo mu ohlasuje iného kráľa. Pilát to urobil a cisár Tibérius (14–37) na základe listu i vďaka zlatau ktoré mu poslali židovskí starší, vydal rozkaz Longína zatknúť a popraviť. Pilát poslal do Kapadócie vojakov, aby ho sťali a ako dôkaz priniesli do Jeruzalema jeho hlavu. Zároveň mali usmrtiť aj jeho dvoch priateľov.
Keď Pilátovi vojaci dorazili do mesta a pobrali sa smerom k domu Longínovho otca, vyšiel im v ústrety sám Longín a milo ich privítal. Vojaci netušili, že sa rozprávajú priamo s tým, ktorého hľadajú a spýtali sa ho: „Nevieš, kde je Longín, ktorý bol kedysi stotníkom?“ On im odvetil: „Prosím vás, páni, zájdite ku mne do domu a trocha si oddýchnite po ceste. Ja podám Longínovi o vás správu, lebo viem, kde býva, a vtedy on sám príde k vám, lebo žije neďaleko odtiaľto.“ Potom ich bohato pohostil. Večer si dal zavolať svojich dvoch kolegov a celú noc sa modlitbou pripravoval na svoju telesnú smrť. Ráno, keď dorazili jeho dvaja priatelia, povedal im: „Radujte sa spolu so mnou… Videli sme, ako Kristus trpel, ako bol ukrižovaný, ako bol pochovaný, ako slávne vstal z mŕtvych. Teraz ho uvidíme, ako sedí po pravici Boha a nasýtime sa pohľadom z tváre do tváre na jeho slávu.“ Oni privítali jeho slová, spoločne s ním predstúpili pred vojakov a Longín im povedal: „Hľa, tu máte svojho Longína i jeho dvoch priateľov! Longínom, ktorého hľadáte, som ja a toto sú moji dvaja priatelia, čo spolu so mnou videli Kristovo zmŕtvychvstanie a uverili v neho. Urobte s nami, čo vám prikázali tí, ktorí vás poslali.“ Vojaci najprv nechceli uveriť, že naozaj pred nimi stojí Longín a odmietali zabiť ho. On ich však prinútil a povedal: „Nijako inak sa mi nemôžete odvďačiť za moju lásku k vám lepšie, ako ma poslať k môjmu Pánovi, ktorého už dávno túžim vidieť.“ Potom on i jeho dvaja priatelia sklonili hlavy, vojaci ich sťali a Longínovu hlavu odniesli ako dôkaz do Jeruzalema.
Telá týchto troch mužov boli pochované v Kapadócii. Longínovu hlavu dal Pilát vyhodiť na smetisko, no neskôr bola za zvláštnych okolností nájdená.
Autor: ThLic. Marcel Gajdoš