Gréckokatolícka farnosť Košice – Furča

Sv. Andrej, prvý povolaný Kristov apoštol, pochádzal z mesta Betsaida nad Genezaretským jazerom a bol synom rybára Jána a rodným bratom najvyššieho apoštola Petra. Keď pri rieke Jordán počul sv. Jána Krstiteľa ohlasujúceho pokánie, ostal pri ňom a bol jeho učeníkom. Andrej mal to šťastie, že skôr, ako ostatní apoštoli, spoznal Ježiša ako Spasiteľa celého sveta a bol jeho prvým nasledovníkom, kvôli čomu sa nazýva „prvopovolaný“. (Jn 1, 35 – 42) Stalo sa to, keď videl Ján ísť Ježiša po brehu Jordána a vyriekol slová: „Hľa, Boží baránok.“ Na tieto slová Andrej opustil Krstiteľa a odišiel za Ježišom a hneď na druhý deň priviedol aj svojho brata Šimona Petra. Obaja usilovne prichádzali k svojmu Božskému Učiteľovi, aby počúvali jeho náuku, jednako sa ale vždy vracali aj k svojmu povolaniu, k rybolovu. Až keď ich oboch uzrel Ježiš pri lovení rýb na brehu Galilejského mora a zavolal hovoriac: „Poďte za mnou a urobím z vás rybárov ľudí.“, vtedy na Ježišovo slovo a pozvanie opustili aj siete, aj svoje povolanie, odišli za Kristom a odteraz boli jeho vernými učeníkmi. Andrej bol prijatý do počtu dvanástich apoštolov a bol svedkom očividných zázrakov, strastí, smrti, vzkriesenia a nanebovstúpenia Krista.

Keď s ostatnými apoštolmi prijal Krista, ktorý na neho zostúpil v ohnivom jazyku, Andrej opustil Jeruzalem a odišiel do sveta ohlasovať ľuďom Krista. Tak prešiel Bytýniu, Chalcedón, Tráciu, Macedónsko, Tesáliu, Terapont, Irakliu a iné kraje a oblasti, v ktorých ohlasoval evanjelium židom, helénom a iným pohanom a učením i zázrakmi mnoho tisíc ľudí obrátil na Kristovu vieru. Všetky tie kraje neprešiel tak ľahko a rýchlo, ako je to tu povedané a číta sa, ale všade pri ohlasovaní pretrpel mnoho núdze, ťažkostí a múk. Najviac v meste Sinop, kde ho pohania povalili na zem, za ruky a nohy ho vláčili po uliciach, bili ho po prstoch a vytrhali mu zuby. Sv. apoštol to všetko trpel z lásky k svojmu Učiteľovi, ktorí ho za to svojou všetko prevyšujúcou pomocou a milosťou udržiaval v celistvosti a zdraví. Odtiaľ sa sv. Andrej pustil ďalej a prešiel Neocézareou, Samosatou, cez more preplával do Tráckeho mesta Byzancia, neskôr premenovaného na Carihrad a Konštantínopol, kde ako prvý ohlasoval Krista, mnohých poučil a pokrstil aj Stachyra, ktorého spomína aj sv. apoštol Pavol v liste Rimanom (Rim 16 ,9), ustanovil ho za biskupa pre spoločenstvo kresťanov a pri ňom kňazov a diakonov. Potom sv. Andrej odišiel do Pontu, preplával cez Čierne more a prešiel Skýtiou a Chersontom.

Pod Božím dohľadom došiel sv. Andrej i k rieke Dneper v ruskej zemi a došiel až do kyjevských hôr, kde prenocoval. . Keď na druhý deň vstal, povedal učeníkom, ktorí tam boli s ním: „Vidíte tie hory? Verte mi, že na nich bude rozosiata Božia milosť a raz tu bude veľké mesto, v ktorom chce Boh postaviť mnoho cerkví a celú ruskú zem osvietiť svätým krstom.“ Keď vyšiel na hory, požehnal ich a vztýčil tu kríž, predpovedajúc, že obyvatelia tejto zeme raz prijmú Kristovu vieru z apoštolského prestola, ktorý on založil v Byzancii.

Sv. Andrej išiel ešte aj do Ríma a odtiaľ sa vrátil do Grécka a prišiel opäť do Trácie, upevňujúc tu vieru kresťanov a ustanovujúc im biskupov a učiteľov. A keď prešiel rozličné krajiny a rôzne kraje, nakoniec prišiel na Peloponéz a tu do achájskeho mesta Patra, kde býval v dome jedného čestného muža menom Sosiáš. Tu sv. apoštol ohlasoval evanjelium a robil rôzne zázraky. A osobitne, keď uzdravil Sosiáša, ťažko chorého a už zomierajúceho, celé mesto Patra uverilo v Ježiša. Aj brat predstaveného mesta menom Stratoklios prosil vo svojej chorobe o pomoc sv. Andreja a zdravie sa mu dostalo vložením apoštolských rúk, čo ho tiež priviedlo k prijatiu Kristovej viery. Antipat, alebo predstavený mesta, menom Egeat, keď videl, že aj jeho rodný brat je kresťan, nesmierne sa rozhneval a kázal zajať sv. Andreja a zavesiť na kríž, o čom kňazi a diakoni achájskych cerkví takto napísali.

Egeat, miestodržiteľ mesta Patra, keď videl, že počet kresťanov sa čoraz zväčšuje, chcel tomu zabrániť a začal nútiť kresťanov, aby sa klaňali pohanským bohom. Keď sv. Andrej videl nebezpečenstvo, ktoré hrozilo kresťanom, predstúpil pred Egeata a smelo mu hovoril: „Patrilo by sa, aby si ty, sudca ľudí, poznal svojho Sudcu na nebi a poznajúc ho poklonil sa pravému Bohu a odvrátil sa od tých, čo bohmi nie sú.“ Egeat na to: „To ty si ten Andrej, ktorí pustoší chrámy našich bohov a ľudí navádzaš k tej čarodejnej viere, ktorú prikazujú vykoreniť rímski cisári?“ Andrej odpovedal: „Rímski cisári ešte nespoznali to, ako na zem kvôli spáse ľudí prišiel Boží Syn a jasne ukázal, že tie modly nie sú bohmi, ale sú nečistými démonmi, ktorí ľudí navádzajú na to, aby urážali Boha. A keď sa rozhnevaný Boh odvráti od ľudí, vtedy ich démoni pretiahnú do svojej služby a držia ich dovtedy, kým ich smrť nepovolá do hrobu, kam okrem svojich hriechov nič neprinesú.“

Egeat: „Ja viem, že tie hlúpe slová vám hlasoval váš Ježiš, kvôli čomu ho židia pribili na kríž.“
Andrej: „Ó, keby si chcel poznať tajomstvo kríža, ako Boží Syn z lásky k nám pretrpel kríž, a to nie z donútenia, ale dobrovoľne, o čom ja sám viem, lebo poznal čas svojich strastí a predpovedal i svoje vzkriesenie na tretí deň, a keď sedel s nami na poslednej večeri, oboznámil nás o svojom zradcovi a na koniec aj na to miesto, kde mal byť vydaný do rúk židov, odišiel dobrovoľne.“
Egeat: „Veľmi sa divím, že ty múdry človek, počúvaš a držíš sa toho, ktorý akýmkoľvek spôsobom, či už dobrovoľne, alebo nasilu bol židmi rozopätý na kríž.“
Andrej: „Tajomstvo kríža je veľké a ak chceš počúvať, poviem ti ho.“
Egeat: „To nie je tajomstvo, ale trest pre zločincov.“
Andrej: „Ten trest je tajomstvom obnovy ľudskosti, iba ma trpezlivo počúvaj.“
Egeat: „Počúvam ťa trpezlivo, no ak neurobíš, čo ti prikážem, tak tajomstvo kríža dokážeš na sebe.“
Andrej: „Ak by som sa bál trestu kríža, tak by som kríž nikdy neoslavoval:“
Egeat: „Ako zo svojej hlúposti chváliš kríž, tak z bláznovstva sa nebojíš smrti.“
Andrej: „Nie z bláznovstva, ale z viery sa nebojím smrti. Čestná je smrť spravodlivých a zlá hriešnikov. Preto chcem, aby si počúval o tajomstve kríža, aby si poznajúc pravdu uveril a uveriac, aby si oživil svoju dušu.“
Egeat: „Ožije iba to, čo zahynulo. Vari moja duša zahynula, že mi ju kážeš oživiť neviem akou vierou?“
Andrej: „ To je vlastne to, čo sa máš odo mňa naučiť. Ja ti ukážem záhubu ľudských duší, aby si spoznal ich záchranu spôsobenú krížom. Prvý človek drevom prehrešenia spôsobil smrť, preto bolo potrebné, aby drevo utrpenia bola tá smrť vyhnaná. A ako z čistej, akoby panenskej zeme, bol stvorený prvý človek, ktorý potom drevom prehrešenia priviedol na zem smrť, tak bolo potrebné, aby sa z čistej Panny narodil Kristus, Boží Syn, ktorý by svojou smrťou na dreve kríža odňal našej smrti osteň. Keďže prvý človek vystrel svoje ruky na drevo vášne a zhrešil, tak bolo potrebné, aby Boží Syn svoje nevinné ruky vystrel na kríži, zmazal vinu oného hriechu a zoberúc na seba našu smrť dal nám svoju nesmrteľnosť.“
Egeat: „Tieto slová hovor tým, čo ťa počúvajú, a ja, ak ma nepočúvneš, dám ťa biť bičmi a palicami, a potom pribiť na kríž, ktorý tak vychvaľuješ.“
Andrej: „Každý deň prinášam obetu jedinému pravému všemohúcemu Bohu. Prinášam nie dym kadidla, ani mäso volov, ani krv baranov, no prinášam nepoškvrneného baránka na kríži obetovaného za všetkých ľudí, ktorého prečisté telo a rv prijímajú všetci veriaci. A hoci ten baránok je skutočne zaklatý, hoci všetci jedia jeho telo a krv, jednako je vždy celý a živý.“
Egeat: „Ako je to možné?“
Andrej: „Ak to chceš vedieť, buď Kristovým učeníkom a dozvieš sa, čo sa pýtaš.“
Egeat: „Mučením na tebe vymôžem, že mi všetko povieš!“
Andrej: „Mukami to na mne nevymôžeš, ale ak uveríš, že Ježiš Kristus, židmi rozopätý na kríži, je pravý Boh, tak ti poviem, ako on zabitý žije, ako obetovaný a všetkými požívaný prebýva vo svojom kráľovstve celý a živý.“
Egeat: „Ak je zabitý a ľudia, ako hovoríš, jedia jeho telo a pijú jeho krv, tak ako môže byť celý a živý?!“
Andrej: „Ak celým svojím srdcom budeš veriť, môžeš spoznať to tajomstvo, a ak neuveríš, nebudeš ho poznať nikdy.“

Vtedy sa Egeat rozhneval a kázal sv. apoštola odviesť do temnice. Keď ho viedli, zišiel sa veľký národ a chcel ho oslobodiť z rúk sudcových sluhov. No sv. Andrej ich prosil, aby nerobili prekážky jeho mučeníctvu, a aby sa upokojili. Ľudia ho počúvli, ale jednako ho neopúšťali, ale sprevádzali ho až do väzenia, kde ich celú noc učil. Na druhý deň Egeat kázal priviesť pred seba sv. apoštola, a keď ho uzrel, povedal: „Či si si, Andrej, nerozmyslel zanechať hlúposť a neohlasovať Krista, aby si mohol ešte žiť a s nami sa radovať? Pretože je to skutočne veľká hlúposť dobrovoľne ísť na muky a oheň.“ Svätý odpovedal: „Radovať sa s tebou môžem iba vtedy, ak uveríš v Ježiša Krista a zriekneš sa modiel, lebo Kristus ma poslal do týchto krajov, kde som získal mnoho ľudí.“ Egeat teraz povedal: „Prinútim ťa priniesť obetu našim bohom, aby ľudia zvedení tvojím učením zanechali Krista a vrátili sa k svojim bohom. Pretože v celom Achájsku niet mesta, v ktorom by neopustili chrámy bohov. Preto sa patrí, aby sa skrze teba obnovila ich úcta, a ak nie, tak ťa za zneuctenie čakajú rôzne veľké muky, a budeš zavesený na kríž, ktorý tak oslavuješ.“ Sv. Andrej na to odpovedal: „Počúvaj mňa, Božieho sluhu s Kristovho apoštola! Rozprával som sa s tebou doteraz, pretože som ťa chcel naučiť pravej viere, aby si, keď sa zriekneš modiel, poklonil sa Bohu, ktorý prebýva v nebi. No pretože úporne trváš na svojom blude a myslíš si, že sa bojím tvojich múk, tak pre mňa vynachádzaj najťažšie muky, ako len vieš, lebo tým budem milší môjmu nebeskému Kráľovi, čím ťažšie muky za neho pretrpím.“

Vtedy Egeat kázal sv. apoštola vystrieť a biť. Bili ho nemilosrdne, a keď sa tí, čo ho bili, unavili a sedem krát vymenili, podvihli svätého a opäť postavili pred Egeata. Ten mu povedal: „Andrej, počúvaj ma, neprelievaj zbytočne svoju krv, pretože ak ma neposlúchneš, ukrižujem ťa.“ Sv. Andrej odpovedal: „Ja som služobník Kristovho kríža a viac si želám smrť na kríži, ako sa jej bojím. Ty ešte môžeš uniknúť večnej smrti, ako pozerajúc na moje utrpenie uveríš v Krista. Ja sa netrápim pre moje muky, ale kvôli tvojej záhube. Pretože muky sa skončia za jeden, najviac za dva dni. Ale tvoje muky nebudú mať konca ani po tisíc rokoch. Preto si nepridávaj ďalšie muky, nezväčšuj si večný oheň.“ Rozhnevaný Egeat kázal sv. Andreja zavesiť na kríž a jeho ruky a nohy iba priviazať ku krížu, nie pribíjať klincami, aby tak dlhšie žil na kríži a viac trpel.

Keď ho viedli na ukrižovanie, zbehol sa ľud a kričal: „Čím sa mohol tento sluha Boží previniť, že ho vediete na smrť?!“ Sv. Andrej prosil ľudí, aby nerobili prekážky jeho utrpeniu a idúcky im cestou ešte ohlasoval evanjelium. Keď sa priblížili k miestu, kde mal byť ukrižovaný, uzrel pre neho pripravený kríž a z celej sily zvolal: „Raduj sa, kríž, posvätený Kristovým telom. Kým na tebe nezomrel Pán, bol si pre ľudí hrozný, no teraz ťa veriaci milujú a ochotne prijímajú, pretože vedia, aká je v tebe radosť a aká je za teba odmena. Preto smelo a radostne idem k tebe a ty ma s radosťou prijmi ako učeníka toho, čo na tebe zomrel. Ó, kríž Pánov, oddávna po tebe túžim, vrúcne milovaný, zober ma z tohto sveta a odovzdaj ma môjmu Učiteľovi, ktorý ma tebou vykúpil:“ Keď prišiel ku krížu, objal ho a pobozkal, potom sv. trpiteľ stiahol zo seba odev a dal ho katom a tí ho zdvihli na kríž, ruky a nohy remeňmi priviazali ku krížu a zavesili ho. No okolo kríža sa zišlo do 20 tisíc ľudí a medzi nimi bol aj Stratokeus, Egeatov brat, ktorý s ľudom volal: „Tento svätý muž trpí nespravodlivo!“ Svätý Andrej, visiac na kríži, celý deň učil prítomných ľudí , posilňoval veriacich v Krista a povzbudzoval ich k trpezlivosti a vytrvalosti v mukách, za ktoré ich potom čaká večná odmena.

Na druhý deň odišiel všetok ľud do domu Egeata a volal: „Tak čestný muž, svätý človek, dobrý učiteľ, sluha Boží Andrej nemusí byť tak mučený, ale káž ho sňať z kríža, lebo druhý deň už neprežije visiac na kríži ohlasujúc pravdu!“ Egeat sa ľudí bála hneď s nimi odišiel, aby Andreja sňali z kríža. Andrej, keď uzrel Egeata, hovoril: „Kvôli čomu tu prichádzaš, Egeat? Ak chceš veriť v Krista, tak, ako som ti sľúbil, otvoria sa ti dvere milosti Božej, a ak si prišiel iba preto, aby si ma odviazal z kríža, tak ja, kým som ešte živý, nechcem byť sňatý z kríža, pretože už vidím svojho kráľa, už sa mu klaniam, už pred ním stojím.“ Keď ho sudcovi sluhovia chceli odviazať od kríža, nemohli sa ho ani dotknúť, no aj množstvo iných ľudí, ktorí sa jeden po druhom ponáhľali odviazať ho, to nemohli, lebo im meraveli ruky. Sv. Andrej sa modlil: „Pane, Ježišu Kriste, nedopusť, aby som bol odviazaný od kríža, na ktorom som zavesený pre tvoje meno, no prijmi ma k sebe, Učiteľu, ktorého som poznal a miloval, a ktorého si želám čo najskôr uvidieť.“

Keď skončil tieto slová, obklopila ho nebeská žiara, jasnejšia ako blesk, že na ňu nikto nemohol pozerať, a trvala pol hodiny. Nakoniec žiara zanikla a sv. apoštol prepustil dušu a odišiel tam do svetla pred Boha. Stalo sa to v Achájsku, v meste Patra, dňa 30. novembra v 70. rok po Kristovi. Žena, menom Maximilla, z významného rodu, veriaca v Krista, sňala z kríža telo sv. Andreja a pomazala ho drahocennými masťami a s veľkou úctou pochovala v hrobe, ktorý mala pripravený pre seba.

Egeat, rozhnevaný na ľud, sa rozhodol uväzniť a potrestať ostávajúcich po Andrejovi a predniesť žalobu na Maximillu až pred cisárom v Ríme. No keď tak rozmýšľal, náhle ho prepadol zlý duch, ovládol a mučil ho, pokiaľ jedného dňa pred očami všetkých uprostred mesta nezomrel. Jeho brat Stratokleus, veriaci v Krista, ho kázal pochovať a z jeho majetku nebral nič hovoriac: „Nedovoľ mi, môj Pane, Ježišu Kriste, aby som sa dotkol niečoho z majetku môjho brata, aby som sa nepoškvrnil jeho hriechom, že zabil Pánovho apoštola.“ Všetci mali veľkú bázeň a nebolo nikoho v meste Patra, kto by neveril v nášho Boha, Spasiteľa, ktorý chce všetkých spasiť a priviesť k poznaniu pravdy, ktorému nech bude sláva na veky. Takto je opísané utrpenie sv. Andreja kňazmi a diakonmi.

Po mnohých rokoch bolo na príkaz cisára Konštantína Veľkého telo sv. Andreja mučeníkom Artémiom prenesené do Konštantínopola a uložené so sv. evanjelistom Lukášom a sv. Timotejom, žiakom sv. apoštola Pavla, v najjasnejšom apoštolskom chráme vo vnútri svätého žertveníka. V roku 1202 ho križiaci preniesli do mesta Amalfa v Taliansku, odkiaľ sa neskôr dostalo do Ríma, kde sa nachádza do dnes. Kríž, na ktorom trpel a zomrel sv. Andrej, mal mať podľa zbožnej tradície podobu písmena X a v roku 1250 sa dostal do monastiera sv. Viktora v meste Marsellaise vo Francúzsku.

Na prosby tvojho sv. apoštola Andreja, Kriste Bože, upevni svojich veriacich v pravovernosti a zbožnosti, posilni nás a spas. Amen.

Preložené z knihy Žiťje uhodnikov Božich, Antonij Dobrjanskij, Peremyšľ 1865, s. 448-457, preložil o. Mgr. Jozef Matejovský.