História

… na stránke sa pracuje..


1991

Len život, ktorý žijeme pre ostatných, stojí za to. A. Einstein 

Dňa 10. 3. 1991 bol pre nás veriacich sidl.. Dargovských hrdinov veľmi významným dňom. V tento deň sa konala v kultúrnom stredisku Torysa prvá svätá liturgia a to s o. Andrejom Pribulom. Organizačne jej priebeh zabezpečila sestra Katarína. S prípravou jej pomohla rodina Štofová. Povzbudení tým, že: 

Len ak bude mať človek blízko k iným ľuďom, priblíži sa sám k sebe. J.R. Becher 

Začali sme s pomocou božou pravidelne každú nedeľu o 10:00 hod. svätú liturgiu. Na varhanoch hrala študentka Marienka Kuzmová. Postupne sa začal formovať spevácky zbor. Spev počas svätej liturgie zabezpečila pani Kuzmová a pani Girovská, o aparatúru sa staral pán Zima, ktorý to zabezpečuje aj teraz. Od 30. 6. 1991 na príprave miestnosti pomáhali rodiny: Pokorná, Perháčová, Zimová. Na svätej liturgii sa zúčastňovalo cez 200 veriacich. Miestnosť bola nami prenajatá iba na nedeľu a to na 4 hodiny za poplatok 252,- Sk. Pred svätou liturgiou bola modlitba svätého ruženca. To zabezpečovala a dodnes zabezpečuje pani Horňáková. Táto miestnosť veľmi nevyhovovala, tak o. Andrej Pribula hľadal inú, ktorú by sme mohli prenajať na celý rok. Už na začiatku bolo vidieť, že veriaci z Furče chcú a dokážu vytvoriť krásne spoločenstvo a to za akýchkoľvek podmienok. 

V podstate vzťahy medzi ľuďmi dávajú životu cenu. A. Humboldt


1993

Čím je človek rozumnejší a lepší, tým viac dobra zbadá v ľuďoch. Pascal 

Dňom 25. 9. 1993 sa o. Andrejovi Pribulovi podarilo prenajať bývalé Visvárium. To však bolo potrebné prestavať a prispôsobiť našim podmienkam. Ochota a chuť do práce mnohých našich veriacich bola obrovská. Miestnosť sme si prestavali svojpomocne. Do práce sa zapojilo cez 20 chlapov. Pán Pokorný vymuroval oltár a všetko čo sa týkalo murárskych prác, pán Štofa pomohol s dopravou a pri všetkých ostatných prácach, pán Trusa vybavil hneď všetko na počkanie, pán Kováč maliarske, natieračské práce, s materiálom pán Zima, pán Kuzma elektrikárske práce. Práca žien tu bola nevyhnutná taktiež. Každý tak ako mohol, tak sa zapojil. Už i finančne napr. Bohu známe rodiny zakúpili stoličky, ďalšie Bohu známe rodiny zakúpili rizy a dalmatiky. Všetky ostatné veci potrebné do kaplnky zabezpečovala s. Katarína a p. Štofová za pomoci všetkých rodín. Na prvej svätej liturgii v novej kaplnke sa zúčastnil aj dekan o. Cyril Jančišin. Otec Andrej od uvedeného dátumu slúži 4 x do týždňa sv. liturgiu a to v pondelok, štvrtok, piatok a nedeľu. Začiatok sv. liturgií je o 18:00 hod., o 17:30 hod. začína sv. ruženec. V piatok v pôstnom období je krížová cesta. V piatok je taktiež pravidelné stretnutie detí a mládeže so s. Katarínou a bohoslovcom Petrom. Spevácky zbor sa schádza na pravidelnom nácviku. Na varhanoch hrá študentka Marienka Kuzmová, pomáha študentka Henrieta Štofová, na gitare zbor doprevádza študentka Katarína Horňáková. 

Dňa 6.12.1993 sestra Katarína pripravila s deťmi divadielko o svätom Mikulášovi. Navštívili farnosti Košice – Jazero, kde zahrali divadielko a pripravili spoločný program. Potom sa vrátili na našu farnosť Furča a deti prezlečené za anjelikov rozdávali darčeky v podobe sladkostí.


1994

Ten život možno naozaj nazvať šťastným, v ktorom dobré skutky tak husto nasledovali, že nebolo medzi nimi medzery. M. Aurelius 

V upratovaní a zabezpečovaní chodu sv. liturgií pod vedením s. Kataríny pokračujú tie isté rodiny a naviac sa pripojili ďalšie dve – Pinkovská a Reváková. Pokladňu vedie p. Pokorná. Všetky činnosti robíme bezplatne. Ako naša mládež a celé naše spoločenstvo žije a pracuje, ako trávi voľné chvíle, to prezradí nástenka v našej kaplnke, ktorú pravidelne pripravuje s. Katarína s deťmi. Na nástenke boli aj akcie z jarných prázdnin 14.2.-20.2. 1994, denný detský tábor(2 x na Jahodnej), ktorú pravidelne pripravuje s. Katarína s deťmi. Áviou ich viezol p. Štofa, tlačilo alebo voľne si sedelo 29 detí. Potom sa konala sánkovačka so s. Katarínou. Po dobrom obede pozerali deti video, hrali rôzne hry, nechýbala dobrá nálada, spev a nekonečné rozhovory s našim bohoslovcom Petrom a našou s. Katarínou a samozrejme aj s o. Andrejom. Vďaka Bohu, že ich máme a radi k nim budeme aj naďalej prichádzať a tak postupne výrazne zlepšovať život na našom sídlisku. 

Vo všetkých neistotách života najväčšiu istotu môžeme nájsť? vo Vzkriesenom Kristovi… M. Chautur 

2 x do mesiaca v piatok je pravidelné stretnutie rodín, ktorým sa venuje Ing. Pavol Hric a jeho manželka Mária. Je to prvé gréckokatolícke stretnutie rodín, asi preto, že Pavol Hric je furčiansky obyvateľ. 

Nastúpil nový správca o. Vlasto a začal s prípravou detí k prvému svätému prijímaniu. Vyučovanie náboženstva s o. Vlastom, s. Katarínou. 

Miništranti stále prichádzajú k nášmu oltáru noví a noví miništranti odhodlaní pri boku kňaza vysluhovať sv. liturgiu. Na tvárach týchto chlapcov vidieť obrovskú radosť zo služby Bohu. Po skončení liturgie chlapci sa modlia v sakristii modlitbu miništrantov. Vo voľných chvíľach hrajú futbal za FC Furču pod vedením Petra Trusu, maséra Róberta a zástupcu trenéra Miša Kuzmu. Tréningy mávajú každú nedeľu na trávniku. Snažia sa hrať čistý, bezfaulový a beznadávkový futbal. Takto sa pripravujú na zápasové kolo medzi farnosťami. Veria, že ich prídu povzbudzovať dievčatá z kaplnky. 

Od 1.1. 1994 sa nachádza v kaplnke knižnica, ktorá obsahuje 200 kníh. Tieto knihy poslúžia mladým, dospelým ale aj dôchodcom. Z prieskumu sa zistilo, že najradšej ľudia čítajú životopisy svätých. Získanie nových kníh na rozšírenie knižnice je našim cieľom. 

Na štedrý večer mali naši veriaci na sídl. Furča polnočnú sv. liturgiu slúženú o. Cyrilom Jančišinom, dekanom farnosti. Všetci veriaci sa s láskou pripravovali na tieto sviatky radosti, mieru, lásky a pokoja. S veľkou láskou pripravovali jasličky, ozdobovali stromčeky a dávali do poriadku kaplnku. Nad jasličkami počas celých sviatkov visel nápis: Sláva Bohu na výsosti a na zemi pokoj, ľuďom dobrej vôle. Sestra Katarína pripravila spolu s deťmi jasličkovú pobožnosť, kde zahrali aj malé divadielko o narodení nášho Spasiteľa. Osoby a obsadenia: Mária – Lucia Grajcarová, Jozef – Alexander Trusa, Anjel – Henrieta Štofová. Malé dievčatká hovorili básničky a spievali koledy. K jasličkám priniesli veľké červené srdce Milujeme Ježiška. Počas sviatkov sme sa zúčastnili aj divadla mladých v chráme na Moyzesovej, kde boli aj naše malé dievčatká, ktoré vystúpili so svojím programom.


1996

Rozprávaj aké veľké veci ti urobil Boh! Lk(8,39) 

Letný tábor Herľany so sestrou Katarínou a bohoslovcom Petrom. Deti si užili vody. Hry a prechádzky v tábore nechýbali. Výborné buchty pre malých i veľkých pripravila s. Katarína. Dobre padol aj odvoz bielou Áviou. 

Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá, nezávidí, nevypína sa, nevystatuje sa, nie je nehanebná, nie je sebecká, nerozďeľuje sa, nemyslí na zlé, neteší sa z neprávosti, ale raduje sa z pravdy. Všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží. Láska nikdy nezanikne.(1.Kor. 13,4-13,8) 

Deti na prvé sväté prijímanie pripravil o. Miňo. Ako hosť sa zúčastnil o. Kocák. 

Kojšov
Detský tábor navštívili deti z našej farnosti. Vedúcimi boli bohoslovec Peter, Renáta Demjanovičová, Kaduková Renáta, Katarína Horňáková, Dušana Tomaščinová. Sponzorom bol p. Anton Štofa. Deti do tábora priviezol, rozdal sladkosti a zabezpečil aj odvoz detí domov. Bystrá
Tu sa stretla mládež z celého Slovenska. Drienica
V Drienici bolo stretnutie mladých, ktoré viedol o. Cyril s manželkou. Aj keď počasie veľmi neprialo o pekné zážitky nebola núdza. Tešíme sa o rok zasa. Dovidenia. 

Za nového správcu farnosti Furča nastúpil o. Štefan Blanár. Slúži tiež sv. liturgie v kaplnke na sídlisku Ťahanovce. Sv. liturgií sa zúčastňuje zbor z Furče. Čas našich prázdnin, výletov, dobrodružstiev a oddychu sa skončil. Škola sa opäť ujala svojho slova a nedalo sa s tým nič robiť. Do našej kaplnky však s ukončením prázdnin prišlo veľa nového. Pre nás novým bol o. Štefan Blanár. Možno o tom nevie, no získal si nás už svojím prvým úsmevom. Postupne sme sa spoznávali a kráčali k sebe. O. Štefan sa stal našim radcom, ale hlavne priateľom. Začali sme sa spoločne stretávať na piatkových stretnutiach. Hovorí sa, že priatelia sa dokážu podeliť? O všetko pekné čo majú. No skutočné priateľstvo sa nedelí len o to pekné, dokáže sa podeliť aj so smútkom, ťažkosťami či problémom. Veď nie je pravdou to, že radosť rozdávaním rastie? Áno. Ale aj to, že rozdelená bolesť, či problém sa zahojí, či vyrieši oveľa skôr. My sme skutočné priateľstvo našli. 

Dňa 19. 10. 1996 sa naše dievčatá zúčastnili volejbalového turnaja a obsadili pekné 3. miesto. O nás – ktorí žijeme s Bohom často hovoria, že sme iní. Áno, sme iní a nehanbíme sa za to. A práve to, že sme iní sa prejavuje vo všetkom, čo robíme. Slobodne a dobrovoľne sme sa podriadili pravidlám TOHO, ktorého veľmi ľúbime. Sú to jediné spravodlivé pravidlá. Pravidlá Lásky. Vďaka týmto pravidlám naše dievčatá dokázali hrať fair – play. Nezabudli na Boha. A On bol s nimi aj vtedy, keď dávali rozhodujúci SMEČ. 

Právo na Lásku Máme právo na lásku? Aké je to moje právo na lásku? Tieto otázky sa pre nás mladých stali podnetom na rozmýšľanie. O. Štefan Blanár nás vyzval, aby sme to, čo cítime vo svojom srdci dali na papier a podelili sa s inými. Tak často hovoríme o láske. Chýba nám, túžime po nej, prosíme oň. Každý z nás jej má dosť na to, aby ju mohol dávať. S láskou je to také zvláštne. Keď ju nájdeš, no chceš si ju nechať iba pre seba – stratíš ju. No keď ju nájdeš a ponúkneš ju tomu, komu chýba, ona sa Ti raz určite vráti. A preto všetci prosíme: Pane, pomôž nám, aby sme počuli šepot hladných sŕdc a dokázali ich nasýtiť láskou. 

Svojským pohľadom na tento turnaj prispel jeden z hráčov Ali Trusa. Dňa 29. 11. 1996 sa v kaplnke Sv. Ducha stretli na rannej sv. liturgii o. Štefan B., Michal, Ali T., Mišo P. a Ján Ch. Nebola to náhoda. Išli totiž hájiť futbalové farby Košíc na Vianočný turnaj do Prešova. Po príchode do Prešova pred športovú halu (dejisko kvalifikácie na Vianočný turnaj) nás čakali dvaja mladíci z Košíc. To sme boli len 7. Hralo sa totiž systémom 6 + 1. Chýbal nám brankár. Keď sme vošli do samotnej haly, kde sa mal turnaj odohrať, očarila nás svojou veľkosťou a to nielen ihriskom, ale hlavne hľadiskom. Prišli sme na slávnostné otvorenie turnaja. Bol to už 4. Ročník pod záštitou Slovenského orla v Prešove. Na otázku, kde sa máme prezliecť nám ukázali smerom do hľadiska. Keď sme sa prezliekli, prišiel ôsmy hráč – brankár. Nebol to nik iný ako o. Jozef Miňo. Žreb určil Košičanom – Malcov. Hráčov, ktorí pravidelne hrávajú za BSC JAS BARDEJOV. Keďže sme o tom nevedeli, boli sme naladení víťazne. Hovorili sme si, čo môže s nami urobiť Malcov. A urobil veľa. Po začiatočnom hvizde (rozohrávali sme my), sme začali, alebo aspoň chceli plniť pokyny, ktoré sme si dali ešte počas cesty. No nestalo sa. Po prvej neúspešnej strele na superovú bránu, sme sa ocitli pred vlastnou, ktorá bola odstreľovaná z rôznych strán . V tej chvíli vynikol najviac z nás brankár – o. Miňo. No ani on nie je neprekonateľný. A už tu bol prvý gól. Hovorili sme si, to nič, dáme im gól a ideme odznovu. No kým sme sa spamätali bolo už 2:0 v prospech Malcovských diablov. Nedarilo sa nám. Keďže sme sa na turnaji stretli prvýkrát futbalovo, neboli sme zohratí. Celý zápas sa preto odohrával v réžii našich súperov. Polčas sme prehrávali 4:0. Do 2. Polčasu sme nastupovali vyčerpaní a s predstavou neutrpieť debakel. Keďže sme boli 8 čiže striedať mohol vždy iba jeden, niektorí sa ani nevystiedali a na ihrisku nechali všetko. 2. Polčas sa podobal prvému. Pribudli 4 góly. Konečný stav 8:0 v prospech Malcova. Takto skončila Košická výprava pozostávajúca väčšinou z Furčanov. Povzbudzovali sme sa, že po turnaji začneme trénovať a na budúci rok sme vo finále. 

Keby ste sa opýtali hociktorého dieťaťa na svete, či pozná Mikuláša, určite by Vám žiadne z nich nepovedalo Nie. Všetky deti ľúbia Mikuláša a veria, že ich čižmičky nezostanú prázdne. Aj tohto roku sa mladí z našej kaplnky rozhodli, že pre deti pripravia pekný program. Spolu s o. Štefanom sa už v novembri začali veľké prípravy. Každý sa snažil pomôc. Ako keby sa v nás mladých vznietili svetielko, ktoré chcelo rozožiariť ohníky v očiach detí. 6. 12. 1996 slúžil sv. Liturgiu o. Mikuláš Čečko spolu s o. Štefanom Blanárom. O. Mikuláš bol našim prvým Mikulášom v ten sviatočný deň. Jeho teplé slová rozohriali naše srdcia. A tie potom obdarili o. Čečka peknými pesničkami. V nedeľu 8. 12. 1996 po sv. liturgii fanfáry v podaní Marienky Kuzmovej a Aliho Trusu slávnostne privítali Mikuláša. V tej chvíli deti zatajili dych a počúvali. O. Štefan Mikuláša privítal a ten sa u nás cítil naozaj dobre. Čo je do dobrý skutok?, opýtal sa detí anjelik Striebrovlások, ktorý deťom rozpovedal svoj príbeh. A keďže aj deti chceli obdarovať Mikuláša, anjelik pozbieral ich hviezdičky na ktorých boli napísané dobré skutky, ktorými deti potešili iných. Anjelik odniesol hviezdičky Mikulášovi. Mikuláš bol veľmi šťastný. No najväčšiu radosť mu deti urobili, keď mu niečo pekné zaspievali. Za odmenu im Mikuláš daroval to, čo má rado každé dieťa – sladkosti. Všetci sme sa cítili dobre, keď bol s nami Mikuláš. No na svete je veľmi veľa detí, ktoré naňho čakali. A tak sa Mikuláš s nami rozlúčil. Všetci sa však naňho tešíme o rok. VERÍME, ŽE NA NÁS NEZABUDNE! 

Najkrajšími sviatkami roka sú určite Vianoce. Jasná hviezda z Betlehema, jasličky, Dieťatko s jedinečným menom Ježiš – to všetko nám symbolizuje jedno – najväčší dar a obetu Boha pre nás. Ako nás musel ľúbiť, keď nám daroval to, čo bolo jeho srdiečku najbližšie. Ach, keby sme aj my vedeli ľúbiť takou čistou a nezištnou láskou ako nás ľúbi nás nebeský Otec. Nezúfajme však – Láske sa predsa treba učiť. A my sme dostali v tom malom dieťatku najlepšieho ueiteľa. Volá sa Ježiš Kristus. 24. 12. 1996 o 7:30 na sv. liturgii už každý z nás cítil, že čoskoro sa malý Ježiško narodí pre všetkých. Vedeli sme, že stačí tak málo – otvoriť svoju náruč, ale hlavne srdce. O. Štefan nám daroval slová, ktoré nám dodali silu do celého dňa: Odkryte svoje tajomné srdcia a darujte lásku a radosť všetkým okolo Vás. O 24:00 už každý, malý či veľký prežíval tú skutočnú radosť z narodenia Božieho Syna. 25. 12. 1996 po slávnostnej sv. liturgii začala Jaslieková pobožnosť. Malý anjelik Timotej dostal dôležitú úlohu – odniesť zlatú korunku narodenému Ježiškovi. Timotej mal však pred sebou neľahkú cestu. Bola plná nebezpečenstiev, ale aj dobrodružstiev. Vďaka novým priateľom – prasiatku Nikodémovi, bojazlivému zajačikovi, či milej veveričke, ale hlavne vďaka svojmu čistému srdiečku dôležitú úlohu splnil. Daroval Ježiškovi zlatú korunku a s ňou všetku dobrotu a odvahu, ktorú mal. 

Aj počas tohtoročných Vianočných sviatkov sme sa s našimi deťmi rozhodli ohlasovať Dobrú novinu našim blížnym. A zároveň prostredníctvom vykoledovanej sumy pomôcť našim kamarátom v Keni. Pripravili sme si pekný program a našou odmenou boli milé úsmevy tých, ktorí prijali našu výzvu, otvorili dvere svojich domovov a prijali nás s láskou. Počasie bolo veľmi studené a veru ani povestný furčiansky vietor sa nedal zahanbiť. Ale napriek tomu, vďaka horúcej piecke v našich srdciach nám bolo teplo. Zvestujeme dobrú novinu, Ježiško chce v každú rodinu. Sú to slová piesne, ktorú deti ako svoj malý darček nechávali v každej rodine. Pán Boh zaplať všetkým tým, ktorí nás povzbudzovali teplými slovami a večne žiariacim úsmevom. Pán Boh zaplať za deti, ktoré proti zime bojovali láskou a ochotou pomôcť. Pán Boh zaplať za ich rodičov, ktorí boli najlepšími žiakmi, keď ich Boh učil láske a dobrými učiteľmi, keď tejto láske učili svoje deti. Pán Boh zaplať – zazneje ešte mnohokrát. Toto poďakovanie bude vyvierať z duší tých, ktorí aj keď často nemajú to najpotrebnejšie k svojmu životu, majú Boha, Lásku, Pokoj, Radosť a ako hovorí sestra Mary Killeen, majú najkrajší úsmev na svete. Vďaka Vám Všetkým za to, že ste prispeli k tomu, aby sa tieto deti mohli usmievať častejšie.


1998

“Na začiatku Nového roku 1998 som si dovolil zapísať prvé riadky novej etapy, nových krokov našej farnosti v tejto našej kronike. Prvé chvíle Nového roku nachádzajú každého z nás v inej situácii. Niektorých šťastných a spokojných, iných bez odvahy a zápasiacich s neúspechom či problémami. Máme za sebou dvanásť dlhých mesiacov prácu, plány, úspechy i sklamania. Vieme, aké boli. Nič z toho sa už nebude opakovať. Sú za nami ako včerajší deň. Stojíme na prahu nového časového úseku. Nový rok, podobne ako každý nový deň je veľkým darom a šancou pre každého z nás. K dispozícii nám dáva Pán času – 365 dní, t.j. 8 760 hodín, 525 600 minút, t.j. 31 536 000 sekúnd. Vkladá nám to do rúk ako stavebný materiál, ako nestvárnený kus hliny do rúk hrnčiara. Pozeráme sa s nádejou. Veď ak uplynulý rok bol k nám nepriaznivý, plný ťažkostí a skúšok, iste nový prinesie úľavu, radosť, šťastie. Ak bol úspešný, dúfame, že budeme deťmi šťasteny i v tomto roku. Nuž, využime čas, priatelia, ktorý je darom i šancou! Ja Vám, aj keď teraz len v duchu, podávam pravicu a želám, aby sa Vám to všetkým podarilo. Nech Boh žehná naše kroky!“
(Štefan Blanár 1.1.1998)
 

Áno po prvýkrát v tomto roku sme sa my mladí stretli na mládežníckom stretnutí s o. Štefanom Blanárom. Bolo to 23. 1. 1998 po sv. liturgii. Svoju účasť sme navždy zväčnili podpismi. 

Nechajte maličkých prísť ku mne, lebo takým patrí nebeské kráľovstvo. 

Bol pekný, jarný a slnečný deň, keď sme sa s deťmi vybrali do ZOO. A aj keď sú naše nedeľné stretká zvyčajne v kaplnke, teda vo vnútri, bolo to hlavne slniečko a naše túlavé topánky, ktoré nás volali von za dobrodružstvom. Nie všetky zvieratká sa však odvážili vyliezť von, no napriek tomu nám bolo veselo. Nechceli sme zvieratká iba vidieť, ale naučiť sa o nich niečo nové a zaujímavé. Pravdu povediac bolo nám ich ľúto. A možno každý z nás by si prial, aby tieto zvieratká mohli byť slobodné. Cestou späť sme si chvíle čakania na autobus krátili hrou, ktorou sme vyvolali úsmev na tvári nie jednému okoloidúcemu. Potvrdilo sa, že deti sa vynájdu v každej chvíli. 

Milý náš Ježiško. Povedal si nám, že nás veľmi ľúbiš. Mamka i ocko nás naučili rozprávať sa s Tebou a tej krásnej básničke sme začali hovoriť modlitbička. Prosili sme ťa, aby si nás držal za ruku, keď sme sa tak veľmi báli, aby si nám daroval kúsok chlebíka, keď sme vyhladli, aby si ochraňoval našich rodičov, bračeka, sestričku, starkú i starkého. Naučil si nás ako ľúbi? každého koho stretneme a za našu lásku si nám dnes daroval to najcennejšie, čo si mal – dal si nám svoje Telo a Krv, aby sme žili večne. Chceme Ti sľúbiť, že nikdy Tvojimi darmi nepohrdneme a že budeme učiť všetky deti, ktoré a zatiaľ nepoznajú. Prosíme ťa o silu a lásku, aby sme sa nevzdali a nezabudli na svoj sľub. (Deti) 

Príď Duchu Svätý naplň ma, o to dnes prosím Ťa. Príď v svojej moci i sile, radosť Ty daruj mne. 

Prvé sväté príjmanie sa konalo 24.5.1998. Odpustová slávnosť v našej kaplnke Zoslania sv. Ducha má každý rok svoje neopakovateľné čaro. Tohto toku sme ju prežili už v novej kaplnke, na novom mieste. Áno, zmenili sme miesto. Jedno však zostáva navždy nemenné: Kde sú dvaja, alebo traja v mojom mene, tam som i ja medzi nimi. Odpustová slávnosť v kaplnke Zoslania sv. Ducha 31. 5. 1998 – o. Michal Kočiš, o. Juraj Kocák, o. Mikuláš Čečko, o. Štefan Blanár.


2001

To je nás len toľko?, položil som si otázku hneď, zavčas rána, keď náš celkový počet by dokázal zistiť aj prváčik ktorý vie počítať do desať aj to posledné dve čísla by mu boli zbytočné. Aj v tomto prípade som sa presvedčil, že byť prehnaným optimistom sa asi nevypláca. OK, poďme pekne od začiatku. Je 02:50 CET (SEČ), keď nepríjemne, ostrý zvuk nášho budíka nás s bratom núti vstať, vlastne núti mňa a ja potom nútim brata, ale to je už iná rozprávka. Takže sme vstali a o pár minút sme už čakali na zastávke na nočný trolejbus. Nastúpili sme ako prví, ale postupne na ďalšej, ďalšej a ďalšej, zastávke pristúpili aj ostatní členovia našej expedície Slovenský raj 2001. To viem iba z rozprávania ostatných, pretože aj keď som vstal o 02.50 CET, zobudil som sa až približne o 04.00 CET, takže vo vlaku som už bol kompletný. Myslím, že päť minút po štvrtej bol ten správny čas, keď náš vlak spravil prvý krok smerom k nášmu cieľu. Cesta bola kľudná, pre niekoho kto si ešte aj z chuti pospal, nebudem menovať (bol to Rado), aj celkom krátka. Ale všetko má svoj koniec a tak sme za skorého rána vystúpili z vlaku v ústrety našej túre. Niečo po siedmej vchádzame do tiesňavy s názvom Suchá Belá. Ak si niekto myslí, že Suchá je suchá, tak je na veľkom omyle, ale o tom by mohli rozprávať tí (Marek a Rado), ktorí si schladili nohy v studenej vode potoka s rovnomenným názvom. Teraz by som mohol na niekoľko strán opísať krásy nenarušenej (alebo len minimálne narušenej) prírody, kde dôležitú úlohu zohrala voda, ale to určite každý pochopí pri pohľade na cestičky, ktoré si voda vybudovala počas dlhých stáročí. Neopakovateľné pohľady sa nám naskytovali pri výstupoch na nekonečne dlhých rebríkoch popri dunivých vodopádoch. Môžem pokračovať v kvetnatých opisoch a rozprávaní o krásach prírody, ktoré na nás číhali, kam náš zrak dosiahol, ale aj o dobrej nálade, ktorá nás sprevádzala na každom kroku. Ja tak však neurobím. Prečo? Lebo mnohí z vás, čo čítate tieto riadky, ste to určite videli live (naživo) a tí ostatní nech dúfajú, že raz sa aj oni dostanú do Raja. Čo dodať? na záver? Asi len toľko, že sme sa vrátili všetci a aj zdraví a šťastní. Asi to bude v tom, že sme mali dobrého vodcu a spoločníka. Áno, váš predpoklad je správny, bol to osobne o. Martin, ktorému sa chceme aj touto cestou poďakovať za zážitky, na ktoré sa tak rýchlo nezabúda. No predsa by som rád ešte niečo odkázal aj tým ostatným, ktorý práve v čase tohto výlete boli zaneprázdnený. Skúste prísť nabudúce aj vy, ďalšia ponuka je veľmi lákavá. Napokon posúďte sami, názov znie Vysoké Tatry – východ slnka október 2001. Skúste prísť a neoľutujete. 
(Tomáš Revák)
 

Tak a zase sa ide na výlet s dobrou partiou. To boli prvé slová, ktoré mi prišli na um, keď sme sa stretli na stanici. O 6.05 sa začala naša expedícia Zádielska dolina 2001. O nádherné zážitky zo Slovenského krasu sme nemali núdzu, o ktorý sa starali zabávači Ali a Tono. Keď sme vystúpili na náhornú plošinu, naskytol sa nám nádherný pohľad na kaňon Blatnického potoka. Zrazu sa spoza kríkov vynorili 2 turisti. Keď prechádzali okolo našich batohov, jedna z nás vykríkla: Nezobrali nám nič?, Čo neuniklo ani im. Odpoveď Lucii dali sami turisti: Hej, už sme si vybrali a odchádzame. Odmenou za Luciine obavy, aj trefnú odpoveď dvojice nám bol niekoľko minút trvajúci smiech. Čo dodať na záver? Domov sme sa vrátili zdraví a s peknými zážitkami, ktoré zostanú v pamäti. – Dňa 14.9.2001 na sviatok Povýšenia sv. Kríža, našu farnosť navštívil vladyka Milan Chautur. Pri tejto príležitosti posvätil trojramenný kríž, ktorý naši chlapi svojpomocne urobili a umiestnili pred kaplnkou, ktorá sa nachádza v budove MŠ na Ovručskej č.14, aby bolo vidieť, že aj tu sa schádzajú a žijú kresťania?
(o. Martin)
 

Treťou túrou nášho športovo – pastoračného centra mladých bol nočný výstup na Východnú Vysokú so snahou pokoriť tento vrchol skôr, ako začne Slnko svoju dennú púť. Takže stretli sme sa 26. 10. 2001 o 19:00 hod. na železničnej stanici v prekvapujúcom množstve 21. Rýchlikom sme sa odviezli alebo odsmiali do Popradu, odtiaľ Tatranskou električkou do Tatranskej Polianky. No a tu sme vymenili elektrický pohon za pohon našich nôh. Výstup na Sliezsky dom nám spríjemňoval XY svojimi taktickými pripomienkami …. ešte dlho? Už sme tu? … Cesta nám rýchlo ubehla a mali sme za sebou 2 a 1 hod. túru. Ocitli sme sa v nadmorskej výške 1670 m, kde sa pred nami vypínal hotel Sliezsky dom. Otec Martin myslel na všetko a tak vedel, že nám všetkým v takejto zime najlepšie spraví teplý čaj. Vytiahol z ruksaku svoj putovný sporák a pohostil nás horúcim čajom a dobrými myšlienkami. Pre mnohých z nás bol najkrajšou časťou výstupu terén po skalách s reťazami. Takže také a im podobné cesty viedli na Poľský hrebeň. Už len 228,6 výškových metrov nás delilo od cieľa výpravy. Chvála Bohu, Východnú Vysokú sme zdolali tesne pred východom Slnka, takže sme to videli a zažili z výšky 2 428,6 m n. m. A čo vlastne? … nedá sa to slovami vypovedať. Až zostupom dole sme videli krásu, ktorá nás celý tento namáhavý výstup obklopovala, ale pre nočnú tmu sme ju nemali možnosť vnímať v plnej nádhere. Po našej pravici sa vypínal Gerlachovský štít – najvyšší vrchol Vysokých Tatier. Vďaka Bohu sme vyjadrili spoločnou modlitbou pri zostupe. Všetci sa tešíme na ďalšiu akciu, veď príroda je najkrajší chrám.
(Petra Lechová)


2002

“Žehnám začatému dielu“
(vladyka Milan Chautur)
 

“Vyprosujem hojnosť milosti pri výstavbe Božieho stánku“
(o. Ján Urban, rim.-kat farár Košice Furča)
 

“Vďaka Bohu za splnenie “sna“ – aby aj tu na Furči, kde bývam bol Pánov chrám (y).“
(František Balún – vedúci odboru kultúry Košckého samosprávneho kraja)
 

“Vďaka Bohu sa začalo s výstavbou kostola.“
(Ing. Ladislav Lumtzer – starosta MČ KE – Dargovských hrdinov)
 

“Ďakujem za pozvanie na posviacku stavby chrámu HAGIE SOFIE, prajem všetko dobré, veľa zdravia a Božieho požehnania veriacim aj kňazom gréckokatolíckej cirkvi.“
(Ivan Mikloš – podpredseda vlády pre ekonomiku)


2007

Od 15.7.2007 bol vladykom Milanom menovaný za farára farnosti Košice – Furča o. Jozef Matejovský, dovtedy farár v Hlivištiach, okr. Sobrance. 

22.7.2007 bol o. Jozef Matejovský uvedený do úradu o. Michalom Hospodárom, hovorcom Košickej eparchie. 

V októbri bol pre potreby farnosti zakúpený nový byt. Sídlo farnosti sa tým zmenilo z Krosnianska 79 na Exnárova 3.


2008

27.4.2008 bol vladykom Milanom pri príležitosti chrámového sviatku posvätený nový ikonostas. Ikony sú dielom majstra Volodymira Sviderského, architektúru ikonostasu vyrobila firma p. Petra Kosťa. 

V septembri sme sa rozlúčili s o. Petrom Paľovčíkom, ktorý bol menovaný za správcu farnosti Belža a v októbri sme privítali o. Pavla Nižníka, povereného pastoráciou v našej farnosti, ktorý prišiel z farnosti Ľubica, okr. Kežmarok z Prešovskej archieparchie. 

Od novembra patrí do našej farnosti aj filiálka Budimír. Bohoslužby sa slávia v starom chráme ev. a. v. cirkvi, ktorý nám bol nezištne zapožičaný. 

V novembri naši futbalisti vyhrali protopresbyterské a v decembri eparchiálne kolo futbalového turnaja a postúpili do celoslovenského finále.


2009

13.1.2009 mal v našom chráme prednášku exorcista o. Jozef Maretta z Prešovskej archieparchie na tému Duchovný boj. 

3.5.2009 sme slávili chrámový sviatok. Sv. liturgiu slávil o. Vladimír Tomko, protosynkel Košickej eparchie. 

17.5.2009 prijali Šimon Bučko, Katarína Kaľatová, Zuzana Kaľatová, Lívia Knapčoková, Kristína Nižníková, Jakub Švajko, Natália Šumichrastová a Marián Tkáč sv. tajomstvá pokánia a Eucharistie. 

27.10.2009 sme sa stretli v prírode na farskom dni. 

12.11.2009 mal v našom chráme opäť prednášku exorcista o. Jozef Maretta z Prešovskej archieparchie na tému Požehnanie alebo prekliatie 

22.11.2009 sme sa vďaka sponzorstvu p. Mgr. Moniky Smolkovej, starostky našej mestskej časti, zúčastnili celoslovenského finálové turnaja vo futbale v Nitre. Naše družstvo v zložení Ján Rusnák, Róbert Semanko, Marcel Semanko, Viliam Voloch, Maroš Sasák, Anton Štofa ml., Alexander Harviľák, Michal Tkáč ml., Matúš Sukovský, Pavel Grega a Jozef Matejovský ml., po penaltovom rozstrele skončilo na celkovo druhom mieste. V základnej skupine vysoko vyhralo nad družstvami z diecéz Rožňava, Nitra, Bratislava a Spiš. V semifinále hralo s diecézou Banská Bystrica 1:1 a vyhrali sme na penalty 1:0, vo finále sme hrali s diecézou Žilina 1:1 a na penalty sme prehrali 2:3. Náš brankár Ján Rusnák bol vyhlásený za najlepšieho brankára a útočník Maroš Sasák za najlepšieho strelca. 

29.11.2009 vykonal v našej farnosti pastoračnú návštevu vladyka Milan, ktorý zároveň posvätil nový litijník, na ktorý arcibratstvo sv. ruženca obetovalo 80,- €. Dobrodincom ďakujeme. 

5.12.2009 naši futbalisti opäť vyhrali protopresbyterské kolo a postúpili na eparchiálne kolo do Michaloviec. 

6.12.2009 našu farnosť po roku opäť navštívil sv. Mikuláš. 

29.12.2009 naši futbalisti opäť vyhrali Vianočný turnaj v Michalovciach a postúpili do celosvenského finále, ktoré sa bude hrať v jeseni roku 2010. Finále malo podobné zloženie ako pred rokom, čiže hrali sme s farnosťou Zalužice, a vyhrali sme 4:2, keď obidva góly sme dostali v oslabení. 

31.12.2009 sme sa rozlúčili s rokom 2009, v ktorom v našej farnosti prijalo 50 detí sv. tajomstvo krstu, 16 snúbeneckých párov sv. tajomstvo manželstva, a v ktorom sme sa pohrebami rozlúčili s 8 členmi našej farnosti.


2010

28.2.2010 sme sa rozlúčili s o. Pavlom Nižníkom, ktorý bol preložený na nové pôsobisko v Prešovskej archieparchii. Za jeho nezištnú pomoc vo farnosti mu zo srdca ďakujeme a vyprosujeme veľa Božích milostí na novom pôsobisku. 

4.3.2010 mal v našom chráme prednášku exorcista o. Jozef Maretta z Prešovskej archieparchie na tému Znak – nástroj požehnania či prekliatia. 

2.5.2010 sme slávili chrámový sviatok. Sv. liturgiu slávil vladyka Peter Rusnák, bratislavský eparcha. 

26.9.2010 bol náš tradičný farský deň. Poďakovanie za jeho organizáciu patrí p. Alexandrovi Harviľákovi. 

13.11.2010 naši futbalisti v Ružomberku obhájili 2. miesto na celoslovensko finále turnaja o putovný pohár predsedu KBS. Hneď o dva týždne vyhrali protopresbyterské kolo a 28.12.2010 eparchiálne a opäť postúpili na celoslovenské finále, ktoré bude v jeseni 2011. Všetko naše snaženie sumou 900,- € podporila p. Mgr. Monika Smolková, poslankyňa európskeho parlamentu. 

31.12.2010 sme sa rozlúčili s rokom 2009, v ktorom v našej farnosti prijalo 36detí sv. tajomstvo krstu, 10 snúbeneckých párov sv. tajomstvo manželstva, a v ktorom sme sa pohrebami rozlúčili s 5 členmi našej farnosti.


2011

30.1.2011 našu farnosť navštívil vladyka Milan, košický eparcha, a povzbudil nás na prahu nového občianskeho roka. 

8.5.2011 slávili sme náš chrámový sviatok, svätú liturgiu slávil o. prot. Jozef Miňo. 

14-15.5.2011 10 detí z našej farnosti, Ľuboš Bučko, Dávid Ďorko, Lucia Fedorová, Simona a Soňa Havrilové, Kristián Laurinc, Matúš Tkáč, Jakub Vachna, Júlia a Lukáš Vatahoví, prijali sv. tajomstvá zmierenia a Eucharistie. 

17.7.2011 v našej farnosti začal svoju službu nový kaplán o. Milan Kmec, ktorý pochádza z farnosti Košický Klečenov a kňazskú vysviacku prijal 26.6.2011 vkladaním rúk vladyku Milana, košického eparchu. 

25.9.2011 stretli sme sa na našom tradičnom farskom dni v priestoroch Katolíckej strednej pedagogickej školy sv. Cyrila a Metoda na Charkovskej ul. 

16.10.2011 – Na trojdňovom turné po vybraných farnostiach Košickej eparchie sa predstavil miešaný spevácky zbor Harmony z Nového Sadu vo Vojvodine. V nedeľu 16.10. ráno sprevádzal božskú liturgiu vo farnosti Košice-Západ a vystúpil aj vo farnosti Košice-Furča, kde sprevádzal božskú liturgiu v cerkevnoslovanskom jazyku, po ktorej mal krátky koncert. Zbor bol založený v roku 2007 pri miestnej gréckokatolíckej farnosti sv. apoštolov Petra a Pavla a jeho tridsať členov pochádza z ôsmich národností (Ukrajinci, Slováci, Slovinci, Srbi, Poliaci, Maďari, Rusíni a Židia). Dirigentkou zboru je Zuzana Gros-Markovičová a jeho dušou obetavý kňaz Dr. Roman Miz.