História

Rok 2020 - Taký rok ešte nebol.

20. 01. 2020 bol menovaný svätým otcom Františkom do úlohy apoštolského administrátora Košickej eparchie „sede plena“ doterajší sekretár kongregácie pre východné cirkvi arcibiskup Cyril Vasiľ, SJ. Košickým eparchiálym biskupom však naďalej zostáva vladyka Milan Chautur, CSsR. Pri tejto príležitosti sa vladyka Cyril vyjadril pre denník Postoj takto: „Dobrý vojak sa nepýta, prečo a kam ho generál posiela, pretože ten vie, aký je širší plán celého duchovného boja. Ale prijíma každé poslanie s dôverou, že jeho napĺňaním napĺňa Božiu vôľu.“

20. 02. 2020 na Mäsopôstnu nedeľu nás navštívil emeritný protosynkel o. Vladimír Tomko, aby predniesol Schvaľovací dekrét, ktorým vznikla prvá farská charita na území našej eparchie. O. Tomko tiež posvätil nové bohoslužobné náčinie a zástavy v našom chráme.

08. 03. 2020 nás pri liturgii o 10:30 navštívil prvýkrát vladyka Cyril Vasil, SJ teraz už v pozícii apoštolského administrátora Košickej eparchie a povzbudil nás svojou prítomnosťou i lámaním Božieho slova.

Aj Slovensko zasiahla pandémia koronavírusu a zapríčinila to, na čo si spomínajú už len starší z nás ešte z čias socializmu. Od 10. 03. do 05. 05. sme nemohli sláviť verejné bohoslužby a chrámy boli otvorené len pre súkromnú modlitbu. Takže aj sviatky Kristovho vzkriesenia sme prežili pri obrazovkách. Cirkev však naplno využila moderné technológie a mnohé farnosti prenášali bohoslužby cez internet. U nás sme mali istý čas v severnom vchode chrámu vyloženú Eucharistiu a mohli sme tak k nej kedykoľvek počas dňa zavítať. O. Jozef sa nám prihováral s myšlienkami o nedeľnom evanjeliu aj cez farské sociálne kanály.

01. 06. 2020 sa pri príležitosti menovania nového vedenia Gréckokatolíckej eparchiálnej charity slávila v kaplnke Domu sv. Lazára sv. liturgia s vladykom Cyrilom Vasiľom, SJ. Otec Jozef odchádza z postu riaditeľa po dlhoročnej službe a ako poďakovanie mu vladyka udelil titul protojerej a právo nosiť zlatý kríž. Spolu s manželkou však bol poverený novou úlohou a to koordinátor pastorácie rodín na území mesta Košice. Nášmu duchovnému otcovi blahoželáme!

06. – 10. 07. 2020 sa konal tradičný každoročný detský tábor, no pre pandémiu sme tohto roku zvolili dennú formu. Počas týždňa deti navštívili napríklad Obišovský hrad a strávili pekné chvíle v prírode a Božej prítomnosti.

02. 08. 2020 sme sa rozlúčili s naším kaplánom o. Teofanom Tomášom Fischerom a poďakovali mu za jeho trojročné pôsobenie. O. Teofan bol ustanovený za duchovného správcu pre pútnikov v Klokočove. Rozlúčili sme sa aj s bohoslovcom Jánom Pavúkom, ktorý ukončil pôsobenie na pastoračnom ročníku a vracia sa do seminára. Súčasne sme privítali nového výpomocného duchovného o. Michala Galmusa s rodinou, ktorý k nám prišiel z Prešovskej archieparchie z farnosti Hostovice, okres Snina.

02. 08. 2020 bol súčasne deň, keď prvýkrát pri svätej liturgii spievalo nové hudobné teleso – Zbor sv. Teodora Studitu. Po hudobnej stránke sa vedenia ujala Veronika Gregová, manažérom sa stal Pavel Grega. Medzi zakladajúcich členov zboru patria tiež Adela Bombárová, Marek Antoš a Tomáš Javorský, no hneď sa k nám pridala aj Anna Matejovská. Veríme, že zbor vydrží čo najdlhšie a bude na povzbudenie pre celú farnosť.

16. 08. 2020 sa konal v Klokočove odpust. Tento rok uplynulo už 350 rokov od zázraku slzenia Božej Matky na ikonostase Klokočovského chrámu. Z dôvodu protipandemických opatrení sa naši biskupi rozhodli usporiadať ho len na farskej úrovni s obmedzeným počtom veriacich.

31. 08. 2020 sa naši duchovní otcovia vybrali s animátormi na výlet do Dvorianok. Bolo to poďakovanie za ich celoročnú obetavú službu. Na stretnutie prišiel aj o. Teofan.

06. 09. 2020 sa konal náš tradičný farský deň. Každoročný futbalový zápas ženatých proti slobodným tohto roku oživili hasiči prehliadkou svojej techniky, deti si tiež užili zábavu na skákacom hrade, pri jazde na poníkovi a pri rôznych hrách. Dbali sme aj na dodržiavanie protiepidemiologických nariadení.

13. 09. 2020 nastúpil do prvého ročníka do seminára Samuel Dávid Bombár. Na našej Gréckokatolíckej teologickej fakulte má však už absolvovaný jeden rok. V našej farnosti sa rodí ďalšie kňazské povolanie. Do štúdií aj na cestu seminárom ti vyprosujeme Božie milosti a ochranu Božej Matky.

01. 10. 2020 sa opäť obmedzujú počty ľudí v chráme, pretože druhá vlna pandémie nás zasiahla oveľa silnejšie ako prvá. Tentokrát môže byť v chráme maximálne 50 ľudí. Od 15.10. sa tento počet znížil na 6 osôb a nakoniec od 24.10. do 01.11. sa kvôli zákazu vychádzania prestali sláviť verejné bohoslužby. Pripravujeme už online prenos aj z nášho chrámu.

14. 10. 2020 bol náš bohoslovec Samuel Dávid Bombár spoločne s ostatnými prvákmi oficiálne uvedený do bratstva seminaristov. Na mnohaja lita!

Rok 2019 - Úmrtie rodáka o. Petra.

V júni sa k nám do farnosti vrátil po 22 rokoch kňazskej služby náš rodák o. Peter Bombár s rodinou. Doteraz bol farárom vo Veľkej Tŕňi, no zdravotný stav mu už nedovoľuje naplno vykonávať jeho kňazské povolanie. Modlime sa spolu za jeho uzdravenie.

Tento rok bol pre potreby Eparchiálnej charity pridelený bohoslovec na pastoračnom ročníku Ján Pavúk. Keďže o. Jozef je riaditeľom charity, tak bohoslovec Ján bude slúžiť počas tohto roku aj v našom chráme. Vítame ho medzi nami.

12. 09. 2019 vo veku 50 rokov zosnul v nádeji na vzkriesenie náš rodák, prvý kňaz pochádzajúci z našej farnosti protojerej Ing. ThLic. Peter Bombár po statočnom boji s ťažkou chorobou. O štyri dni na to sa konala posledná rozlúčka s o. Petrom v katedrálnom chráme na Moyzesovej ulici. Náš kantor Pavel Grega začal modlitbou Žaltáru a potom sa ľudia modlili sv. ruženec. Nasledovala zádušná sv. liturgia ktorú viedol vladyka Milan za prítomnosti viac ako sto kňazov našej eparchie. Vladyka tiež zaspomínal, že o. Peter patril k prvým kňazom, ktorých vysvätil po vzniku Košického apoštolského exarchátu a ocenil jeho príkladnú kňazskú službu do poslednej chvíle života. Túto liturgiu sprevádzal katedrálny zbor sv. Cyrila a Metoda. Následne sme sa modlili pohrebné obrady určené pre kňaza s čítaním evanjelií. Ostatky o. Petra boli hneď potom prevezené do Kuzmíc a po panychíde s vladykom Milanom boli uložené na miestnom cintoríne. Ostávaš v našich modlitbách o. Peter. Úprimnú sústrasť rodine a večná pamiatka!

22. 09. 2019 sa aj malá skupinka z nás zúčastnila spolu s o. Tomášom v poradí tretieho Národného pochodu za život. V nedeľu zavčas ráno sme cestovali s autobusom spolu s veriacimi z iných farností do Bratislavy aby sme sa v Inchebo Expo Arene najprv zúčastnili spoločnej svätej omše so všetkými biskupmi a následne sa vybrali na trasu tohtoročného pochodu. Organizátori odhadli účasť na 50 000 ľudí.

Náš kaplán o. Tomáš Fischer prijal z rúk vladyku Milana mníšsky postrih a prijal meno Teofan. Vyprosujeme ti do tohto nového povolania veľa Božích milostí.

Rok 2017 - Úmrtie kantorky p. Kuzmovej.

20. 04. 2017 na svetlý štvrtok odišla do večnosti naša dlhoročná kantorka pani Helenka Kuzmová. Pani Kuzmová sa ujala spevu v našej farnosti od prvej svätej liturgie a kantorovala takmer až do poslednej chvíle. Postarala sa aj o výchovu ďalších kantorov. Vyznačovala sa tiež láskou k cirkevnoslovančine a rusínčine. Pochádzala z dediny Tichý Potok z okresu Sabinov. Bola speváckou dušou našej farnosti a snažila sa aby sme zavádzali rozličné nápevy, prijímali usmernenia z kantorských kurzov a vypracovala spev u nás na dôstojnú úroveň. Bohu vďaka za jej osobný príklad viery aj túto službu. Azda najviac o tom vypovedá to, že Boh si ju povolal podľa zbožného kresťanského priania v čase svetlého týždňa, keď sú dvere na ikonostasoch pootvárané, pretože Kristova milosť naširoko prúdi ku všetkým, ktorí o ňu prosia.

22. 04. 2017 na svetlú sobotu sa konala v našom chráme posledná rozlúčka s nebohou pani Kuzmovou. Najprv sme sa modlili svätý ruženec, potom sa náš kantor Pavel Grega pomodlil podľa byzantskej tradície časť Žaltáru, ktorú predniesol na nápev studitských mníchov z Ukrajiny, nasledovala sv. liturgia v cirkevnoslovačine, ktorú spolu slávili 4 kňazi a príhovor predniesol náš farár o. Jozef. Po liturgii sa slávil pohreb a na konci sme vyniesli z chrámu rakvu s nebohou za spevu najkrajšieho tropára Christós voskrése. Všetky obrady sa konali v bielej farbe, pretože tak to predpisuje typik vo svetlom týždni. Telesné pozostatky boli následne uložené na verejnom cintoríne. Víčňaja jéj pámjať.

15. 07. 2017 z rozhodnutia vladyku Milana nastala na našom kaplánskom poste výmena. Za šesťročnú službu sme sa poďakovali o. Milanovi Kmecovi s rodinou, ktorý sa stal správcom cirkevnej strednej odbornej školy svätého Jozafáta v Trebišove. Najmä naša mládež správu o odchode o. Milana prijala so zármutkom. Privítali sme však u nás o. Tomáša Fischera, ktorý doteraz pôsobil ako kaplán vo farnosti Košice – Staré mesto.

Rok 2011 - Príchod kaplána o. Milana.

30. 01. 2011 našu farnosť navštívil vladyka Milan, košický eparchiálny biskup a povzbudil nás na prahu nového občianskeho roka.

08. 05. 2011 slávili sme náš chrámový sviatok, svätú liturgiu slávil o. protopresbyter Jozef Miňo.

14. – 15. 05. 2011 desať detí z našej farnosti: Ľuboš Bučko, Dávid Ďorko, Lucia Fedorová, Simona a Soňa Havrilové, Kristián Laurinc, Matúš Tkáč, Jakub Vachna, Júlia a Lukáš Vatahoví, prijali sv. tajomstvá zmierenia a Eucharistie.

17. 07. 2011 v našej farnosti začal svoju službu nový kaplán o. Milan Kmec, ktorý pochádza z farnosti Košický Klečenov a kňazskú vysviacku prijal 26. 06. 2011 vkladaním rúk vladyku Milana, košického eparchiálneho biskupa.

25. 09. 2011 sme sa stretli na našom tradičnom farskom dni v priestoroch Katolíckej strednej pedagogickej školy sv. Cyrila a Metoda na Charkovskej ulici.

16. 10. 2011 Na trojdňovom turné po vybraných farnostiach Košickej eparchie sa predstavil miešaný spevácky zbor Harmony z Nového Sadu vo Vojvodine. V nedeľu 16. 10. ráno sprevádzal božskú liturgiu vo farnosti Košice-Západ a vystúpil aj vo farnosti Košice-Furča, kde sprevádzal božskú liturgiu v cirkevnoslovanskom jazyku, po ktorej mal krátky koncert. Zbor bol založený v roku 2007 pri miestnej gréckokatolíckej farnosti sv. apoštolov Petra a Pavla a jeho tridsať členov pochádza z ôsmich národností (Ukrajinci, Slováci, Slovinci, Srbi, Poliaci, Maďari, Rusíni a Židia). Dirigentkou zboru je Zuzana Gros-Markovičová a jeho dušou obetavý kňaz Dr. Roman Miz.

Rok 2010 - Návšteva vladyku Petra.

28. 02. 2010 sme sa rozlúčili s o. Pavlom Nižníkom, ktorý bol preložený na nové pôsobisko v Prešovskej archieparchii. Za jeho nezištnú pomoc vo farnosti mu zo srdca ďakujeme a vyprosujeme veľa Božích milostí na novom pôsobisku.

04. 03. 2010 mal v našom chráme prednášku exorcista o. Jozef Maretta z Prešovskej archieparchie na tému Znak – nástroj požehnania či prekliatia.

02. 05. 2010 sme slávili chrámový sviatok. Svätú liturgiu slávil vladyka Peter Rusnák, bratislavský eparchiálny biskup.

13. 09. 2010 nastúpil do prvého ročníka v seminári a na GTF PU náš dlhoročný miništrant Pavel Grega. Je to v poradí tretí bohoslovec, ktorý pochádza z našej farnosti. Od nás pochádzajú už dvaja kňazi: o. Marek Mikitka a o. Peter Bombár.

13. 11. 2010 naši futbalisti v Ružomberku obhájili 2. miesto na celoslovenskom finále turnaja o putovný pohár predsedu KBS. Hneď o dva týždne vyhrali protopresbyterské kolo a 28. 12. 2010 eparchiálne a opäť postúpili na celoslovenské finále, ktoré bude v jeseni 2011. Všetko naše snaženie sumou 900,- € podporila p. Mgr. Monika Smolková, poslankyňa európskeho parlamentu.

31. 12. 2010 sme sa rozlúčili s rokom 2009, v ktorom v našej farnosti prijalo 36 detí sv. tajomstvo krstu, 10 snúbeneckých párov sv. tajomstvo manželstva a v ktorom sme sa pohrebami rozlúčili s 5 členmi našej farnosti.

Rok 2009 - Rozlúčka s cerkovníčkou p. Antolíkovou.

13. 01. 2009 mal v našom chráme prednášku exorcista o. Jozef Maretta z Prešovskej archieparchie na tému Duchovný boj.

03. 05. 2009 sme slávili chrámový sviatok. Sv. liturgiu slávil o. Vladimír Tomko, protosynkel Košickej eparchie.

17. 05. 2009 prijali Šimon Bučko, Katarína Kaľatová, Zuzana Kaľatová, Lívia Knapčoková, Kristína Nižníková, Jakub Švajko, Natália Šumichrastová a Marián Tkáč sv. tajomstvá pokánia a Eucharistie.

Po šiestich rokoch starania o chrám sme sa poďakovali našej cerkovníčke pani Antolíkovej, ktorá sa spolu s manželom Milanom rozhodla presťahovať bližšie k svojmu rodnému kraju do Sečoviec. Náš nový chrám udržiavala vždy v najlepšej čistote a poriadku. Za túto obetavú službu jej vyprosujeme hojnosť Božích milostí a veľa zdravia pre celú jej rodinu. Dúfame, že sa opäť nájde niekto ochotný, kto prevezme po nej túto úlohu.

27. 10. 2009 sme sa stretli v prírode na farskom dni.

12. 11. 2009 mal v našom chráme opäť prednášku exorcista o. Jozef Maretta z Prešovskej archieparchie na tému Požehnanie alebo prekliatie.

22. 11. 2009 sme sa vďaka sponzorstvu p. Mgr. Moniky Smolkovej, starostky našej mestskej časti, zúčastnili celoslovenského finálové turnaja vo futbale v Nitre. Naše družstvo v zložení: Ján Rusnák, Róbert Semanko, Marcel Semanko, Viliam Voloch, Maroš Sasák, Anton Štofa ml., Alexander Harviľák, Michal Tkáč ml., Matúš Sukovský, Pavel Grega ml. a Jozef Matejovský ml., po penaltovom rozstrele skončilo na celkovo druhom mieste. V základnej skupine vysoko vyhralo nad družstvami z diecéz Rožňava, Nitra, Bratislava a Spiš. V semifinále hralo s diecézou Banská Bystrica 1:1 a vyhrali sme na penalty 1:0, vo finále sme hrali s diecézou Žilina 1:1 a na penalty sme prehrali 2:3. Náš brankár Ján Rusnák bol vyhlásený za najlepšieho brankára a útočník Maroš Sasák za najlepšieho strelca.

29. 11. 2009 vykonal v našej farnosti pastoračnú návštevu vladyka Milan, ktorý zároveň posvätil nový litijník, na ktorý arcibratstvo sv. ruženca obetovalo 80,- €. Dobrodincom ďakujeme.

05. 12. 2009 naši futbalisti opäť vyhrali protopresbyterské kolo a postúpili na eparchiálne kolo do Michaloviec.

06. 12. 2009 našu farnosť po roku opäť navštívil sv. Mikuláš.

29. 12. 2009 naši futbalisti opäť vyhrali Vianočný turnaj v Michalovciach a postúpili do celoslovenského finále, ktoré sa bude hrať v jeseni roku 2010. Finále malo podobné zloženie ako pred rokom, čiže hrali sme s farnosťou Zalužice, a vyhrali sme 4:2, keď obidva góly sme dostali v oslabení.

31. 12. 2009 sme sa rozlúčili s rokom 2009, v ktorom v našej farnosti prijalo 50 detí sv. tajomstvo krstu, 16 snúbeneckých párov sv. tajomstvo manželstva, a v ktorom sme sa pohrebami rozlúčili s 8 členmi našej farnosti.

Rok 2008 - Vznik metropólie.

30. 01. 2008 sme s radosťou prijali správu, že pápež Benedikt XVI. vytvoril v našej miestnej cirkvi metropolitné zriadenie. Arcibiskupom a metropolitom sa stal doterajší prešovský biskup vladyka Ján Babjak, SJ. Košický spoštolský exarchát bol povýšený na eparchiu a vladyka Milan Chautur, CSsR sa stal prvým eparchiálnym biskupom. Tiež bola vytvorená aj Bratislavská eparchia a na jej čelo bol ustanovený o. Peter Rusnák, doterajší farár v Bratislave. Slávnosti sa konali v čase od 16. – 18. februára a začali vysviackou vladyku Petra. Túto udalosť s nami prišiel osobne sláviť aj prefekt Kongregácie pre východné cirkvi kardinál Leonardo Sandri.

27. 04. 2008 bol vladykom Milanom Chauturom, CSsR pri príležitosti chrámového sviatku posvätený nový ikonostas. Ikony sú dielom majstra Volodymira Sviderského, architektúru ikonostasu vyrobila firma p. Petra Kosťa.

V septembri sme sa rozlúčili s o. Petrom Paľovčíkom, ktorý bol menovaný za správcu farnosti Belža a v októbri sme privítali o. Pavla Nižníka, povereného pastoráciou v našej farnosti, ktorý prišiel z farnosti Ľubica, okres Kežmarok z Prešovskej archieparchie.

Od novembra patrí do našej farnosti aj filiálka Budimír. Bohoslužby sa slávia v starom chráme ev. cirkvi a. v., ktorý nám bol nezištne zapožičaný.

V novembri naši futbalisti vyhrali protopresbyterské a v decembri eparchiálne kolo futbalového turnaja a postúpili do celoslovenského finále.

Rok 2007 - Príchod súčasného farára o. Jozefa.

15. 07. 2007 bol vladykom Milanom menovaný za farára farnosti Košice – Furča o. Jozef Matejovský, dovtedy farár v Hlivištiach, okres Sobrance. O. Martinovi Matimu s rodinou sme sa poďakovali za jeho šesťročné pôsobenie.

22. 07. 2007 bol o. Jozef Matejovský uvedený do úradu o. Michalom Hospodárom, hovorcom Košickej eparchie.

V októbri bol pre potreby farnosti zakúpený nový byt. Sídlo farnosti sa týmto zmenilo z adresy Krosnianska 79 na adresu Exnárova 3.

Manželka nášho nového farára pani Anna Matejovská začala viesť detský zbor. Nacvičuje s deťmi piesne a sprevádza ich pri tom na gitare. Týmto spevom spestrujú zvyčajne čas prijímania počas druhej liturgie o 10:30 v nedeľu.

Rok 2003 - Posviacka chrámu Hagia Sofia.

04. 05. 2003 Na našu veľkú radosť sme od posvätenia základného kameňa chrámu nemuseli dlho čakať. V tento deň vladyka Milan Chautur, CSsR košický apoštolský exarcha za prítomnosti vladyku Jána Babjaka, SJ posvätil nový chrám Božej Múdrosti. O. Martin sa rozhodol zmeniť patrocínium z dôvodu každoročného velkého odpustu na Zostúpenie sv. Ducha v Michalovciach. Na stavbu chodili pomáhať aj naši chlapi, no chceme sa poďakovať aj všetkým darcom. Aj vďaka zahraničným sponzorom a prostredníctvom biskupského úradu, máme nový a krásny chrám.

Touto udalosťou sme sa teda natrvalo rozlúčili s priestormi na Ovručskej č. 14 (bývalej škôlky), kde sme sa posledné roky stretávali. Myslím, že sme sa tam presunuli ešte v roku 1998. Niekoľko lavíc sme si odtiaľ odniesli aj do nášho nového chrámu a umiestnili ich na chór. Tieto skromné začiatky v nás vzbudzovali radosť z nášho nového Božieho stánku, ktorý sa stal konečne dôstojným miestom pre prebývanie nášho Pána, ktorého chceme čo najčastejšie navštevovať.

Po posviacke chrámu sme rozšírili aj náš liturgický program. Začali sme sa modliť vo sviatok a v nedeľu večierne a utierne. V nedeľu sa na chvíľu zaviedla aj večerná svätá liturgia. Tiež pokračujeme v modlitbe posvätného ruženca pred každou svätou liturgiou, ktorú vedie najmä pani Horňáková. Kantorovanie už dlhé roky vedie pani Kuzmová. S novým chrámom sa však skončilo doterajšie striedanie kurátorov na pozícii cerkovníkov. O. Martin sa rozhodol osloviť pani Máriu Antolíkovú, ktorá túto úlohu po zvážení s radosťou prijala. Samozrejme, pomáha jej s týmto poslaním aj pán manžel Milan. Celej ich rodine vyprosujeme veľa Božích milostí, aby vytrvali v tejto veľmi potrebnej službe čo najdlhšie.

Rok 2002 - Posviacka základného kameňa chrámu.

“Žehnám začatému dielu!“
(vladyka Milan Chautur, CSsR, apoštolský exarcha)

“Vyprosujem hojnosť milosti pri výstavbe Božieho stánku.“
(o. Ján Urban, rímskokatolícky farár Košice Furča)

“Vďaka Bohu za splnenie “sna“ – aby aj tu na Furči, kde bývam bol Pánov chrám (y).“
(František Balún – vedúci odboru kultúry Košického samosprávneho kraja)

“Vďaka Bohu sa začalo s výstavbou kostola.“
(Ing. Ladislav Lumtzer – starosta MČ KE – Dargovských hrdinov)

“Ďakujem za pozvanie na posviacku stavby chrámu HAGIE SOFIE, prajem všetko dobré, veľa zdravia a Božieho požehnania veriacim aj kňazom gréckokatolíckej cirkvi.“
(Ivan Mikloš – podpredseda vlády pre ekonomiku)

Rok 2001 - Turistika s o. Martinom.

„To je nás len toľko? Položil som si otázku hneď, zavčas rána, keď náš celkový počet by dokázal zistiť aj prváčik ktorý vie počítať do desať aj to posledné dve čísla by mu boli zbytočné. Aj v tomto prípade som sa presvedčil, že byť prehnaným optimistom sa asi nevypláca. OK, poďme pekne od začiatku. Je 02:50 CET (SEČ), keď nepríjemne, ostrý zvuk nášho budíka nás s bratom núti vstať, vlastne núti mňa a ja potom nútim brata, ale to je už iná rozprávka. Takže sme vstali a o pár minút sme už čakali na zastávke na nočný trolejbus. Nastúpili sme ako prví, ale postupne na ďalšej, ďalšej a ďalšej, zastávke pristúpili aj ostatní členovia našej expedície Slovenský raj 2001. To viem iba z rozprávania ostatných, pretože aj keď som vstal o 02.50 CET, zobudil som sa až približne o 04.00 CET, takže vo vlaku som už bol kompletný. Myslím, že päť minút po štvrtej bol ten správny čas, keď náš vlak spravil prvý krok smerom k nášmu cieľu. Cesta bola kľudná, pre niekoho kto si ešte aj z chuti pospal, nebudem menovať (bol to Rado), aj celkom krátka. Ale všetko má svoj koniec a tak sme za skorého rána vystúpili z vlaku v ústrety našej túre. Niečo po siedmej vchádzame do tiesňavy s názvom Suchá Belá. Ak si niekto myslí, že Suchá je suchá, tak je na veľkom omyle, ale o tom by mohli rozprávať tí (Marek a Rado), ktorí si schladili nohy v studenej vode potoka s rovnomenným názvom. Teraz by som mohol na niekoľko strán opísať krásy nenarušenej (alebo len minimálne narušenej) prírody, kde dôležitú úlohu zohrala voda, ale to určite každý pochopí pri pohľade na cestičky, ktoré si voda vybudovala počas dlhých stáročí. Neopakovateľné pohľady sa nám naskytovali pri výstupoch na nekonečne dlhých rebríkoch popri dunivých vodopádoch. Môžem pokračovať v kvetnatých opisoch a rozprávaní o krásach prírody, ktoré na nás číhali, kam náš zrak dosiahol, ale aj o dobrej nálade, ktorá nás sprevádzala na každom kroku. Ja tak však neurobím. Prečo? Lebo mnohí z vás, čo čítate tieto riadky, ste to určite videli live (naživo) a tí ostatní nech dúfajú, že raz sa aj oni dostanú do Raja. Čo dodať? na záver? Asi len toľko, že sme sa vrátili všetci a aj zdraví a šťastní. Asi to bude v tom, že sme mali dobrého vodcu a spoločníka. Áno, váš predpoklad je správny, bol to osobne o. Martin, ktorému sa chceme aj touto cestou poďakovať za zážitky, na ktoré sa tak rýchlo nezabúda. No predsa by som rád ešte niečo odkázal aj tým ostatným, ktorý práve v čase tohto výlete boli zaneprázdnený. Skúste prísť nabudúce aj vy, ďalšia ponuka je veľmi lákavá. Napokon posúďte sami, názov znie Vysoké Tatry – východ slnka október 2001. Skúste prísť a neoľutujete.“
(Tomáš Revák)

„Tak a zase sa ide na výlet s dobrou partiou. To boli prvé slová, ktoré mi prišli na um, keď sme sa stretli na stanici. O 6.05 sa začala naša expedícia Zádielska dolina 2001. O nádherné zážitky zo Slovenského krasu sme nemali núdzu, o ktorý sa starali zabávači Ali a Tono. Keď sme vystúpili na náhornú plošinu, naskytol sa nám nádherný pohľad na kaňon Blatnického potoka. Zrazu sa spoza kríkov vynorili 2 turisti. Keď prechádzali okolo našich batohov, jedna z nás vykríkla: Nezobrali nám nič? Čo neuniklo ani im. Odpoveď Lucii dali sami turisti: Hej, už sme si vybrali a odchádzame. Odmenou za Luciine obavy, aj trefnú odpoveď dvojice nám bol niekoľko minút trvajúci smiech. Čo dodať na záver? Domov sme sa vrátili zdraví a s peknými zážitkami, ktoré zostanú v pamäti. -„
(o. Martin Mati)

14. 09. 2001 na sviatok Povýšenia svätého Kríža, našu farnosť navštívil vladyka Milan Chautur, CSsR. Pri tejto príležitosti posvätil trojramenný kríž, ktorý naši chlapi svojpomocne urobili a umiestnili pred kaplnkou, ktorá sa nachádza v budove MŠ na Ovručskej č.14, aby bolo vidieť, že aj tu sa schádzajú a žijú kresťania.

„Treťou túrou nášho športovo – pastoračného centra mladých bol nočný výstup na Východnú Vysokú so snahou pokoriť tento vrchol skôr, ako začne Slnko svoju dennú púť. Takže stretli sme sa 26. 10. 2001 o 19:00 hod. na železničnej stanici v prekvapujúcom množstve 21. Rýchlikom sme sa odviezli alebo odsmiali do Popradu, odtiaľ Tatranskou električkou do Tatranskej Polianky. No a tu sme vymenili elektrický pohon za pohon našich nôh. Výstup na Sliezsky dom nám spríjemňoval XY svojimi taktickými pripomienkami …. ešte dlho? Už sme tu? … Cesta nám rýchlo ubehla a mali sme za sebou 2 a 1 hod. túru. Ocitli sme sa v nadmorskej výške 1670 m, kde sa pred nami vypínal hotel Sliezsky dom. Otec Martin myslel na všetko a tak vedel, že nám všetkým v takejto zime najlepšie spraví teplý čaj. Vytiahol z ruksaku svoj putovný sporák a pohostil nás horúcim čajom a dobrými myšlienkami. Pre mnohých z nás bol najkrajšou časťou výstupu terén po skalách s reťazami. Takže také a im podobné cesty viedli na Poľský hrebeň. Už len 228,6 výškových metrov nás delilo od cieľa výpravy. Chvála Bohu, Východnú Vysokú sme zdolali tesne pred východom Slnka, takže sme to videli a zažili z výšky 2 428,6 m n. m. A čo vlastne? … nedá sa to slovami vypovedať. Až zostupom dole sme videli krásu, ktorá nás celý tento namáhavý výstup obklopovala, ale pre nočnú tmu sme ju nemali možnosť vnímať v plnej nádhere. Po našej pravici sa vypínal Gerlachovský štít – najvyšší vrchol Vysokých Tatier. Vďaka Bohu sme vyjadrili spoločnou modlitbou pri zostupe. Všetci sa tešíme na ďalšiu akciu, veď príroda je najkrajší chrám.“
(Petra Lechová)

Rok 1998 - Taký obyčajný rok.

Na začiatku Nového roku 1998 som si dovolil zapísať prvé riadky novej etapy, nových krokov našej farnosti v tejto našej kronike. Prvé chvíle Nového roku nachádzajú každého z nás v inej situácii. Niektorých šťastných a spokojných, iných bez odvahy a zápasiacich s neúspechom či problémami. Máme za sebou dvanásť dlhých mesiacov prácu, plány, úspechy i sklamania. Vieme, aké boli. Nič z toho sa už nebude opakovať. Sú za nami ako včerajší deň. Stojíme na prahu nového časového úseku. Nový rok, podobne ako každý nový deň je veľkým darom a šancou pre každého z nás. K dispozícii nám dáva Pán času – 365 dní, t.j. 8 760 hodín, 525 600 minút, t.j. 31 536 000 sekúnd. Vkladá nám to do rúk ako stavebný materiál, ako nestvárnený kus hliny do rúk hrnčiara. Pozeráme sa s nádejou. Veď ak uplynulý rok bol k nám nepriaznivý, plný ťažkostí a skúšok, iste nový prinesie úľavu, radosť, šťastie. Ak bol úspešný, dúfame, že budeme deťmi šťasteny i v tomto roku. Nuž, využime čas, priatelia, ktorý je darom i šancou! Ja Vám, aj keď teraz len v duchu, podávam pravicu a želám, aby sa Vám to všetkým podarilo. Nech Boh žehná naše kroky!
(Štefan Blanár, 01. 01. 1998)

Áno po prvýkrát v tomto roku sme sa my mladí stretli na mládežníckom stretnutí s o. Štefanom Blanárom. Bolo to 23. 01. 1998 po sv. liturgii. Svoju účasť sme navždy zväčnili podpismi.

Nechajte maličkých prísť ku mne, lebo takým patrí nebeské kráľovstvo. 

Bol pekný, jarný a slnečný deň, keď sme sa s deťmi vybrali do ZOO. A aj keď sú naše nedeľné stretká zvyčajne v kaplnke, teda vo vnútri, bolo to hlavne slniečko a naše túlavé topánky, ktoré nás volali von za dobrodružstvom. Nie všetky zvieratká sa však odvážili vyliezť von, no napriek tomu nám bolo veselo. Nechceli sme zvieratká iba vidieť, ale naučiť sa o nich niečo nové a zaujímavé. Pravdu povediac bolo nám ich ľúto. A možno každý z nás by si prial, aby tieto zvieratká mohli byť slobodné. Cestou späť sme si chvíle čakania na autobus krátili hrou, ktorou sme vyvolali úsmev na tvári nie jednému okoloidúcemu. Potvrdilo sa, že deti sa vynájdu v každej chvíli.


Milý náš Ježiško. Povedal si nám, že nás veľmi ľúbiš. Mamka i ocko nás naučili rozprávať sa s Tebou a tej krásnej básničke sme začali hovoriť modlitbička. Prosili sme ťa, aby si nás držal za ruku, keď sme sa tak veľmi báli, aby si nám daroval kúsok chlebíka, keď sme vyhladli, aby si ochraňoval našich rodičov, bračeka, sestričku, starkú i starkého. Naučil si nás ako ľúbi? každého koho stretneme a za našu lásku si nám dnes daroval to najcennejšie, čo si mal – dal si nám svoje Telo a Krv, aby sme žili večne. Chceme Ti sľúbiť, že nikdy Tvojimi darmi nepohrdneme a že budeme učiť všetky deti, ktoré a zatiaľ nepoznajú. Prosíme ťa o silu a lásku, aby sme sa nevzdali a nezabudli na svoj sľub.

(Deti)

Príď Duchu Svätý naplň ma, o to dnes prosím Ťa. Príď v svojej moci i sile, radosť Ty daruj mne.

Prvé sväté príjmanie sa konalo 24. 05. 1998. Odpustová slávnosť v našej kaplnke Zoslania sv. Ducha má každý rok svoje neopakovateľné čaro. Tohto toku sme ju prežili už v novej kaplnke, na novom mieste. Áno, zmenili sme miesto. Jedno však zostáva navždy nemenné: Kde sú dvaja, alebo traja v mojom mene, tam som i ja medzi nimi. Odpustová slávnosť v kaplnke Zoslania sv. Ducha 31. 05. 1998 – o. Michal Kočiš, o. Juraj Kocák, o. Mikuláš Čečko, o. Štefan Blanár.

Rok 1997 - Vznik Košického apoštolského exarchátu.

21. 02. 1997 sme so záujmom a súčasne radosťou prijali správu, že Svätý Otec Ján Pavol II. vytvoril nový cirkevno-právny subjekt Košický apoštolský exarchát, ktorý sa rozprestiera na území Košického kraja. Toto územie bolo týmto úkonom vyňaté zo správy Prešovského biskupstva a priamo podriadené Svätej Stolici. Na jeho čelo určil pápež doterajšieho pomocného prešovského biskupa vladyku Milana Chautura, CSsR. Takýmto krokom sa zvykne skúšať životaschopnosť novej cirkevnej jednotky a veríme, že v istom čase bude povýšená na riadnu eparchiu. Uvedenie do úradu vladyku Milana sa konalo 02. marca v Košiciach v chráme na Moyzesovej ulici, ktorý sa súčasne stal katedrálny chrámom – teda chrámom, kde sídli biskup.

Rok 1996 - Príchod o. Štefana.

Rozprávaj aké veľké veci ti urobil Boh! Lk 8,39

Letný tábor Herľany so sestrou Katarínou a bohoslovcom Petrom. Deti si užili vody. Hry a prechádzky v tábore nechýbali. Výborné buchty pre malých i veľkých pripravila s. Katarína. Dobre padol aj odvoz bielou Áviou.

Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá, nezávidí, nevypína sa, nevystatuje sa, nie je nehanebná, nie je sebecká, nerozďeľuje sa, nemyslí na zlé, neteší sa z neprávosti, ale raduje sa z pravdy. Všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží. Láska nikdy nezanikne. 1.Kor. 13,4-8

Deti na prvé sväté prijímanie pripravil o. Miňo. Ako hosť sa zúčastnil o. Kocák.

Kojšov: Detský tábor navštívili deti z našej farnosti. Vedúcimi boli bohoslovec Peter, Renáta Demjanovičová, Kaduková Renáta, Katarína Horňáková, Dušana Tomaščinová. Sponzorom bol p. Anton Štofa. Deti do tábora priviezol, rozdal sladkosti a zabezpečil aj odvoz detí domov. 

Bystrá: Tu sa stretla mládež z celého Slovenska.

Drienica: V Drienici bolo stretnutie mladých, ktoré viedol o. Cyril s manželkou. Aj keď počasie veľmi neprialo o pekné zážitky nebola núdza. Tešíme sa o rok zasa. Dovidenia.

Za nového správcu farnosti Furča nastúpil o. Štefan Blanár. Slúži tiež sv. liturgie v kaplnke na sídlisku Ťahanovce. Sv. liturgií sa zúčastňuje zbor z Furče. Čas našich prázdnin, výletov, dobrodružstiev a oddychu sa skončil. Škola sa opäť ujala svojho slova a nedalo sa s tým nič robiť. Do našej kaplnky však s ukončením prázdnin prišlo veľa nového. Pre nás novým bol o. Štefan Blanár. Možno o tom nevie, no získal si nás už svojím prvým úsmevom. Postupne sme sa spoznávali a kráčali k sebe. O. Štefan sa stal našim radcom, ale hlavne priateľom. Začali sme sa spoločne stretávať na piatkových stretnutiach. Hovorí sa, že priatelia sa dokážu podeliť? O všetko pekné čo majú. No skutočné priateľstvo sa nedelí len o to pekné, dokáže sa podeliť aj so smútkom, ťažkosťami či problémom. Veď nie je pravdou to, že radosť rozdávaním rastie? Áno. Ale aj to, že rozdelená bolesť, či problém sa zahojí, či vyrieši oveľa skôr. My sme skutočné priateľstvo našli.

Dňa 19. 10. 1996 sa naše dievčatá zúčastnili volejbalového turnaja a obsadili pekné 3. miesto. O nás – ktorí žijeme s Bohom často hovoria, že sme iní. Áno, sme iní a nehanbíme sa za to. A práve to, že sme iní sa prejavuje vo všetkom, čo robíme. Slobodne a dobrovoľne sme sa podriadili pravidlám TOHO, ktorého veľmi ľúbime. Sú to jediné spravodlivé pravidlá. Pravidlá Lásky. Vďaka týmto pravidlám naše dievčatá dokázali hrať fair – play. Nezabudli na Boha. A On bol s nimi aj vtedy, keď dávali rozhodujúci SMEČ.

Právo na Lásku Máme právo na lásku? Aké je to moje právo na lásku? Tieto otázky sa pre nás mladých stali podnetom na rozmýšľanie. O. Štefan Blanár nás vyzval, aby sme to, čo cítime vo svojom srdci dali na papier a podelili sa s inými. Tak často hovoríme o láske. Chýba nám, túžime po nej, prosíme oň. Každý z nás jej má dosť na to, aby ju mohol dávať. S láskou je to také zvláštne. Keď ju nájdeš, no chceš si ju nechať iba pre seba – stratíš ju. No keď ju nájdeš a ponúkneš ju tomu, komu chýba, ona sa Ti raz určite vráti. A preto všetci prosíme: Pane, pomôž nám, aby sme počuli šepot hladných sŕdc a dokázali ich nasýtiť láskou.

Svojským pohľadom na tento turnaj prispel jeden z hráčov Ali Trusa. Dňa 29. 11. 1996 sa v kaplnke Sv. Ducha stretli na rannej sv. liturgii o. Štefan B., Michal, Ali T., Mišo P. a Ján Ch. Nebola to náhoda. Išli totiž hájiť futbalové farby Košíc na Vianočný turnaj do Prešova. Po príchode do Prešova pred športovú halu (dejisko kvalifikácie na Vianočný turnaj) nás čakali dvaja mladíci z Košíc. To sme boli len 7. Hralo sa totiž systémom 6 + 1. Chýbal nám brankár. Keď sme vošli do samotnej haly, kde sa mal turnaj odohrať, očarila nás svojou veľkosťou a to nielen ihriskom, ale hlavne hľadiskom. Prišli sme na slávnostné otvorenie turnaja. Bol to už 4. Ročník pod záštitou Slovenského orla v Prešove. Na otázku, kde sa máme prezliecť nám ukázali smerom do hľadiska. Keď sme sa prezliekli, prišiel ôsmy hráč – brankár. Nebol to nik iný ako o. Jozef Miňo. Žreb určil Košičanom – Malcov. Hráčov, ktorí pravidelne hrávajú za BSC JAS BARDEJOV. Keďže sme o tom nevedeli, boli sme naladení víťazne. Hovorili sme si, čo môže s nami urobiť Malcov. A urobil veľa. Po začiatočnom hvizde (rozohrávali sme my), sme začali, alebo aspoň chceli plniť pokyny, ktoré sme si dali ešte počas cesty. No nestalo sa. Po prvej neúspešnej strele na superovú bránu, sme sa ocitli pred vlastnou, ktorá bola odstreľovaná z rôznych strán . V tej chvíli vynikol najviac z nás brankár – o. Miňo. No ani on nie je neprekonateľný. A už tu bol prvý gól. Hovorili sme si, to nič, dáme im gól a ideme odznovu. No kým sme sa spamätali bolo už 2:0 v prospech Malcovských diablov. Nedarilo sa nám. Keďže sme sa na turnaji stretli prvýkrát futbalovo, neboli sme zohratí. Celý zápas sa preto odohrával v réžii našich súperov. Polčas sme prehrávali 4:0. Do 2. Polčasu sme nastupovali vyčerpaní a s predstavou neutrpieť debakel. Keďže sme boli 8 čiže striedať mohol vždy iba jeden, niektorí sa ani nevystiedali a na ihrisku nechali všetko. 2. Polčas sa podobal prvému. Pribudli 4 góly. Konečný stav 8:0 v prospech Malcova. Takto skončila Košická výprava pozostávajúca väčšinou z Furčanov. Povzbudzovali sme sa, že po turnaji začneme trénovať a na budúci rok sme vo finále.

Keby ste sa opýtali hociktorého dieťaťa na svete, či pozná Mikuláša, určite by Vám žiadne z nich nepovedalo Nie. Všetky deti ľúbia Mikuláša a veria, že ich čižmičky nezostanú prázdne. Aj tohto roku sa mladí z našej kaplnky rozhodli, že pre deti pripravia pekný program. Spolu s o. Štefanom sa už v novembri začali veľké prípravy. Každý sa snažil pomôc. Ako keby sa v nás mladých vznietili svetielko, ktoré chcelo rozožiariť ohníky v očiach detí. 6. 12. 1996 slúžil sv. Liturgiu o. Mikuláš Čečko spolu s o. Štefanom Blanárom. O. Mikuláš bol našim prvým Mikulášom v ten sviatočný deň. Jeho teplé slová rozohriali naše srdcia. A tie potom obdarili o. Čečka peknými pesničkami. V nedeľu 8. 12. 1996 po sv. liturgii fanfáry v podaní Marienky Kuzmovej a Aliho Trusu slávnostne privítali Mikuláša. V tej chvíli deti zatajili dych a počúvali. O. Štefan Mikuláša privítal a ten sa u nás cítil naozaj dobre. Čo je do dobrý skutok?, opýtal sa detí anjelik Striebrovlások, ktorý deťom rozpovedal svoj príbeh. A keďže aj deti chceli obdarovať Mikuláša, anjelik pozbieral ich hviezdičky na ktorých boli napísané dobré skutky, ktorými deti potešili iných. Anjelik odniesol hviezdičky Mikulášovi. Mikuláš bol veľmi šťastný. No najväčšiu radosť mu deti urobili, keď mu niečo pekné zaspievali. Za odmenu im Mikuláš daroval to, čo má rado každé dieťa – sladkosti. Všetci sme sa cítili dobre, keď bol s nami Mikuláš. No na svete je veľmi veľa detí, ktoré naňho čakali. A tak sa Mikuláš s nami rozlúčil. Všetci sa však naňho tešíme o rok. VERÍME, ŽE NA NÁS NEZABUDNE!

Najkrajšími sviatkami roka sú určite Vianoce. Jasná hviezda z Betlehema, jasličky, Dieťatko s jedinečným menom Ježiš – to všetko nám symbolizuje jedno – najväčší dar a obetu Boha pre nás. Ako nás musel ľúbiť, keď nám daroval to, čo bolo jeho srdiečku najbližšie. Ach, keby sme aj my vedeli ľúbiť takou čistou a nezištnou láskou ako nás ľúbi nás nebeský Otec. Nezúfajme však – Láske sa predsa treba učiť. A my sme dostali v tom malom dieťatku najlepšieho ueiteľa. Volá sa Ježiš Kristus. 24. 12. 1996 o 7:30 na sv. liturgii už každý z nás cítil, že čoskoro sa malý Ježiško narodí pre všetkých. Vedeli sme, že stačí tak málo – otvoriť svoju náruč, ale hlavne srdce. O. Štefan nám daroval slová, ktoré nám dodali silu do celého dňa: Odkryte svoje tajomné srdcia a darujte lásku a radosť všetkým okolo Vás. O 24:00 už každý, malý či veľký prežíval tú skutočnú radosť z narodenia Božieho Syna. 25. 12. 1996 po slávnostnej sv. liturgii začala Jaslieková pobožnosť. Malý anjelik Timotej dostal dôležitú úlohu – odniesť zlatú korunku narodenému Ježiškovi. Timotej mal však pred sebou neľahkú cestu. Bola plná nebezpečenstiev, ale aj dobrodružstiev. Vďaka novým priateľom – prasiatku Nikodémovi, bojazlivému zajačikovi, či milej veveričke, ale hlavne vďaka svojmu čistému srdiečku dôležitú úlohu splnil. Daroval Ježiškovi zlatú korunku a s ňou všetku dobrotu a odvahu, ktorú mal.

Aj počas tohtoročných Vianočných sviatkov sme sa s našimi deťmi rozhodli ohlasovať Dobrú novinu našim blížnym. A zároveň prostredníctvom vykoledovanej sumy pomôcť našim kamarátom v Keni. Pripravili sme si pekný program a našou odmenou boli milé úsmevy tých, ktorí prijali našu výzvu, otvorili dvere svojich domovov a prijali nás s láskou. Počasie bolo veľmi studené a veru ani povestný furčiansky vietor sa nedal zahanbiť. Ale napriek tomu, vďaka horúcej piecke v našich srdciach nám bolo teplo. Zvestujeme dobrú novinu, Ježiško chce v každú rodinu. Sú to slová piesne, ktorú deti ako svoj malý darček nechávali v každej rodine. Pán Boh zaplať všetkým tým, ktorí nás povzbudzovali teplými slovami a večne žiariacim úsmevom. Pán Boh zaplať za deti, ktoré proti zime bojovali láskou a ochotou pomôcť. Pán Boh zaplať za ich rodičov, ktorí boli najlepšími žiakmi, keď ich Boh učil láske a dobrými učiteľmi, keď tejto láske učili svoje deti. Pán Boh zaplať – zazneje ešte mnohokrát. Toto poďakovanie bude vyvierať z duší tých, ktorí aj keď často nemajú to najpotrebnejšie k svojmu životu, majú Boha, Lásku, Pokoj, Radosť a ako hovorí sestra Mary Killeen, majú najkrajší úsmev na svete. Vďaka Vám Všetkým za to, že ste prispeli k tomu, aby sa tieto deti mohli usmievať častejšie.

Rok 1994 - Vznik samostatnej farnosti.

Od 01. 01. 1994 sa nachádza v kaplnke knižnica, ktorá obsahuje 200 kníh. Tieto knihy poslúžia mladým, dospelým ale aj dôchodcom. Z prieskumu sa zistilo, že najradšej ľudia čítajú životopisy svätých. Získanie nových kníh na rozšírenie knižnice je našim cieľom.

Ten život možno naozaj nazvať šťastným, v ktorom dobré skutky tak husto nasledovali, že nebolo medzi nimi medzery. M. Aurelius

V upratovaní a zabezpečovaní chodu sv. liturgií pod vedením s. Kataríny pokračujú tie isté rodiny a naviac sa pripojili ďalšie dve – Pinkovská a Reváková. Pokladňu vedie p. Pokorná. Všetky činnosti robíme bezplatne. Ako naša mládež a celé naše spoločenstvo žije a pracuje, ako trávi voľné chvíle, to prezradí nástenka v našej kaplnke, ktorú pravidelne pripravuje s. Katarína s deťmi. Na nástenke boli aj akcie z jarných prázdnin (14. 02. – 20. 02. 1994
– denný detský tábor: 2x na Jahodnej), ktorú pravidelne pripravuje s. Katarína s deťmi. Áviou ich viezol p. Štofa, tlačilo alebo voľne si sedelo 29 detí. Potom sa konala sánkovačka so s. Katarínou. Po dobrom obede pozerali deti video, hrali rôzne hry, nechýbala dobrá nálada, spev a nekonečné rozhovory s našim bohoslovcom Petrom a našou s. Katarínou a samozrejme aj s o. Andrejom. Vďaka Bohu, že ich máme a radi k nim budeme aj naďalej prichádzať a tak postupne výrazne zlepšovať život na našom sídlisku.

Vo všetkých neistotách života najväčšiu istotu môžeme nájsť? Vo Vzkriesenom Kristovi. vladyka Milan

Dvakrát do mesiaca v piatok je pravidelné stretnutie rodín, ktorým sa venuje Ing. Pavol Hric a jeho manželka Mária. Je to prvé gréckokatolícke stretnutie rodín, asi preto, že Pavol Hric je furčiansky obyvateľ.

Nastúpil nový správca o. Vlasto a začal s prípravou detí k prvému svätému prijímaniu. Vyučovanie náboženstva s o. Vlastom, s. Katarínou.

Miništranti stále prichádzajú k nášmu oltáru noví a noví miništranti odhodlaní pri boku kňaza vysluhovať sv. liturgiu. Na tvárach týchto chlapcov vidieť obrovskú radosť zo služby Bohu. Po skončení liturgie chlapci sa modlia v sakristii modlitbu miništrantov. Vo voľných chvíľach hrajú futbal za FC Furču pod vedením Petra Trusu, maséra Róberta a zástupcu trenéra Miša Kuzmu. Tréningy mávajú každú nedeľu na trávniku. Snažia sa hrať čistý, bezfaulový a beznadávkový futbal. Takto sa pripravujú na zápasové kolo medzi farnosťami. Veria, že ich prídu povzbudzovať dievčatá z kaplnky.

Na štedrý večer mali naši veriaci na sídl. Furča polnočnú sv. liturgiu slúženú o. Cyrilom Jančišinom, dekanom farnosti. Všetci veriaci sa s láskou pripravovali na tieto sviatky radosti, mieru, lásky a pokoja. S veľkou láskou pripravovali jasličky, ozdobovali stromčeky a dávali do poriadku kaplnku. Nad jasličkami počas celých sviatkov visel nápis: Sláva Bohu na výsosti a na zemi pokoj, ľuďom dobrej vôle. Sestra Katarína pripravila spolu s deťmi jasličkovú pobožnosť, kde zahrali aj malé divadielko o narodení nášho Spasiteľa. Osoby a obsadenia: Mária – Lucia Grajcarová, Jozef – Alexander Trusa, Anjel – Henrieta Štofová. Malé dievčatká hovorili básničky a spievali koledy. K jasličkám priniesli veľké červené srdce Milujeme Ježiška. Počas sviatkov sme sa zúčastnili aj divadla mladých v chráme na Moyzesovej, kde boli aj naše malé dievčatká, ktoré vystúpili so svojím programom.

Rok 1993 - Presun do bývalého Visvária.

Čím je človek rozumnejší a lepší, tým viac dobra zbadá v ľuďoch. Pascal

Dňom 25. 09. 1993 sa o. Andrejovi Pribulovi podarilo prenajať bývalé Visvárium. To však bolo potrebné prestavať a prispôsobiť našim podmienkam. Ochota a chuť do práce mnohých našich veriacich bola obrovská. Miestnosť sme si prestavali svojpomocne. Do práce sa zapojilo cez 20 chlapov. Pán Pokorný vymuroval oltár a všetko čo sa týkalo murárskych prác, pán Štofa pomohol s dopravou a pri všetkých ostatných prácach, pán Trusa vybavil hneď všetko na počkanie, pán Kováč maliarske, natieračské práce, s materiálom pán Zima, pán Kuzma elektrikárske práce. Práca žien tu bola nevyhnutná taktiež. Každý tak ako mohol, tak sa zapojil. Už i finančne napr. Bohu známe rodiny zakúpili stoličky, ďalšie Bohu známe rodiny zakúpili rizy a dalmatiky. Všetky ostatné veci potrebné do kaplnky zabezpečovala s. Katarína a p. Štofová za pomoci všetkých rodín. Na prvej svätej liturgii v novej kaplnke sa zúčastnil aj dekan o. Cyril Jančišin. Otec Andrej od uvedeného dátumu slúži 4 x do týždňa sv. liturgiu a to v pondelok, štvrtok, piatok a nedeľu. Začiatok sv. liturgií je o 18:00 hod., o 17:30 hod. začína sv. ruženec. V piatok v pôstnom období je krížová cesta. V piatok je taktiež pravidelné stretnutie detí a mládeže so s. Katarínou a bohoslovcom Petrom. Spevácky zbor sa schádza na pravidelnom nácviku. Na varhanoch hrá študentka Marienka Kuzmová, pomáha študentka Henrieta Štofová, na gitare zbor doprevádza študentka Katarína Horňáková.

Dňa 06. 12. 1993 sestra Katarína pripravila s deťmi divadielko o svätom Mikulášovi. Navštívili farnosti Košice – Jazero, kde zahrali divadielko a pripravili spoločný program. Potom sa vrátili na našu farnosť Furča a deti prezlečené za anjelikov rozdávali darčeky v podobe sladkostí.

Rok 1991 - Začiatky spoločenstva.

Len život, ktorý žijeme pre ostatných, stojí za to. A. Einstein

Dňa 10. 03. 1991 bol pre nás veriacich sídlisku Dargovských hrdinov veľmi významným dňom. V tento deň sa konala v kultúrnom stredisku Torysa prvá svätá liturgia s o. Andrejom Pribulom. Organizačne jej priebeh zabezpečila sestra Katarína. S prípravou jej pomohla rodina Štofová. Povzbudení tým, že:

Len ak bude mať človek blízko k iným ľuďom, priblíži sa sám k sebe. J.R. Becher

Začali sme s Božou pomocou pravidelne každú nedeľu o 10:00 hod. sláviť svätú liturgiu. Na varhanoch hrala študentka Marienka Kuzmová. Postupne sa začal formovať spevácky zbor. Spev počas svätej liturgie zabezpečila pani Kuzmová a pani Girovská, o aparatúru sa staral pán Zima, ktorý to zabezpečuje aj teraz. Od 30. 06. 1991 na príprave miestnosti pomáhali rodiny: Pokorná, Perháčová, Zimová. Na svätej liturgii sa zúčastňovalo cez 200 veriacich. Miestnosť bola nami prenajatá iba na nedeľu a to na 4 hodiny za poplatok 252,- Sk. Pred svätou liturgiou bola modlitba svätého ruženca. To zabezpečovala a dodnes zabezpečuje pani Horňáková. Táto miestnosť veľmi nevyhovovala, tak o. Andrej Pribula hľadal inú, ktorú by sme mohli prenajať na celý rok. Už na začiatku bolo vidieť, že veriaci z Furče chcú a dokážu vytvoriť krásne spoločenstvo a to za akýchkoľvek podmienok.

V podstate vzťahy medzi ľuďmi dávajú životu cenu. A. Humboldt