1. marec – Svätá prepodobná matka Eudokia

Eudokia (v preklade Dobrá vôľa) patrila k Samaritánom a bývala v libanonskom meste Heliopolis. Bola pohanka a jej neviazaný spôsob života sa stal všetkým dobre známy. Svojou mimoriadnou krásou zviedla na hriech mnohých mužov, predovšetkým zámožných, a nahonobila si tak značný majetok.

Cez Heliopolis prechádzal istý nábožný mních Germanus, ktorý sa vracal z púte, a prenocoval v susednom dome. Ako zvyčajne, o polnoci vstal a začal sa modliť. Spieval žalmy a prečítal zo Svätého písma časť, kde sa hovorí o hroznom Kristovom súde, o blaženosti spravodlivých a odplate pre nespravodlivých. Keďže domy oddeľovala od seba iba tenká stena, Eudokia sa prebudila a započúvala do starcových modlitieb. Božia milosť sa dotkla jej srdca. Spoznala, že hriechy, ktorých sa dopustila, ležia ako bremeno na jej duši, a hneď ráno sa ponáhľala pozvať k sebe toho človeka.

Eudokia dlho počúvala Germanove slová o Kristovej láske k hriešnikom a jej duša sa naplnila radosťou i láskou k Bohu. Chcela uveriť, ale predsa pochybovala. Znelo jej to všetko príliš dobre, aby to mohla byť pravda. “Môžem byť aj ja spasená?" spýtala sa. Germanus dal zavolať jedného kňaza z miestneho duchovenstva a spoločne jej poradili, aby sa zatvorila na sedem dní do svojej izby a tam sa modlila a postila. Keď sa vrátili po siedmych dňoch, našli úboho odetú kajúcnicu, ktorej modlitby a slzy prijal Kristus tak, ako prijal slzy Márie Magdalény. Eudokia bez akejkoľvek pochybnosti vyznala svoju vieru v jediného pravého Boha a prijala svätý krst z rúk biskupa Theodota.

Keď mala Eudokia tridsať rokov, upadla do vytrženia. Videla nebeské beztelesné mocnosti, ako sa radujú z jej obrátenia, ale videla aj hroznú čiernu bytosť, ktorá škrípala zubami a volala, že bolo nespravodlivé oslobodiť takú hriešnicu. Keď sa Eudokia prebrala z vytrženia, všetok svoj majetok rozdala chudobným, odišla do monastiera a konala prísne skutky kajúcnosti. Žila tak sväto, že po smrti igumenky bola zvolená za vodkyňu všetkých sestier a Boh jej daroval milosť robiť zázraky. Jedným z jej prvých počinov bola výstavba nového monastiera neďaleko mesta Baalbek, ktorý sa čoskoro stal majákom pre tisíce duchovne i fyzicky vyčerpaných ľudí.

Preoblečený za mnícha prenikol raz do monastiera istý mladý pohan Filostratos a rozpálený nečistou túžbou začal prehovárať Eudokiu, aby sa vrátila do Heliopolu a žila tak ako predtým. “Boh pomsty nech ti zakáže," odpovedala Eudokia s hnevom. Vtedy falošný mních padol mŕtvy na zem. Sestry sa zľakli, že ich obvinia z vraždy, a prosili Pána, aby im odhalil svoju vôľu. Eudokii sa zjavil vo sne Pán a povedal jej: “Vstaň, Eudokia, kľakni si, pomodli sa a tvoj pokušiteľ ožije." Po Eudokiinej modlitbe mladík ožil a prosil sväticu, aby mu odpustila. Dal sa pokrstiť, odišiel do Heliopolu a žil v kajúcnosti.

Po istom čase obyvatelia Heliopola obvinili Eudokiu u správcu mesta Aureliána, že ukrýva v monastieri nesmierne bohatstvá. Tri dni sa vojaci pokúšali priblížiť k stenám monastiera, ale neviditeľná sila ich zadržiavala. Aurelián poslal k monastieru iný oddiel pod vedením vlastného syna. Jeho syn si však v prvý deň cesty poranil nohu a čoskoro zomrel. Vtedy Filostratos poradil Aureliánovi, aby napísal list Eudokii a poprosil ju o pomoc. Keď to Aurelián urobil, Pán na príhovor svätej Eudokie jeho syna vzkriesil. Vtedy Aurelián uveril v Krista a dal sa so všetkými svojimi blízkymi pokrstiť.

Po istom čase zosilneli prenasledovania kresťanov a Eudokiu priviedli k správcovi Diogénovi. Vtedy jej mučiteľ, vojenský veliteľ Diodoros, dostal správu o smrti svojej manželky Firminy. V zúfalstve padol Eudokii k nohám a prosil ju o jej navrátenie k životu. Keď ju Eudokia vzkriesila, Diodor i Diogenés uverili v Krista a spolu so svojimi rodinami sa dali pokrstiť.

Eudokia žila istý čas v Diodorovom dome a pomáhala novoobráteným kresťanom na ceste viery. Keď raz jediného syna istej vdovy, ktorý pracoval v sade, pohrýzol had a zomrel, povedala Diodorovi: “Prišiel čas, aby si ukázal svoju vieru vo všemohúceho Boha, ktorý vypočúva modlitby kajúcich hriešnikov a pre svoje milosrdenstvo vypĺňa ich prosby." Diodoros sa necítil hodným takej odvahy pred Bohom, ale na pokyn svätej Eudokie v Kristovom mene prikázal mŕtvemu vstať. Pred očami všetkým prítomných mladík vstal. Eudokia sa vrátila do svojho monastiera a prežila v ňom celkovo päťdesiatšesť rokov.

Po Diogénovej smrti sa stal správcom mesta krutý prenasledovateľ kresťanov Vincent. Keď sa dozvedel o nebojácnej vyznávačke kresťanskej viery, prikázal ju uväzniť a stať. Písal sa 1. marec roku 107.

Autor: ThLic. Marcel Gajdoš