28. apríl – Svätí apoštoli Jasón a Sósipatros

Jasón pochádzal z Malej Ázie, konkrétne z významného cilícijského mesta Tarzus, rodiska svätého apoštola Pavla (porovnaj Sk 22, 3), Sósipatros pochádzal z Achájska, teda zo severnej časti gréckeho polostrova Peloponéz. V dospelosti sa obidvaja stali kresťanmi a učeníkmi spomenutého Apoštola národov, ktorý dokonca označuje týchto mužov v liste Rimanom (16, 21) za svojich pokrvných, respektíve za svojich príbuzných či rodákov (po grécky syngeneis).

Jasón bol ustanovený za biskupa vo svojom rodnom meste Tarzus, Sósipatros za biskupa v maloázijskom lykaónijskom meste Ikónium. Obidvaja patrili do zboru sedemdesiatich svätých apoštolov, teda do širšej skupiny Kristových učeníkov, ako napríklad aj Herodión, Agabus, Rúfus, Asynkrit, Flegont a Hermés, o ktorých sme už písali (porovnaj Slovo, apríl 2002, s. 19).

Po istom čase Jasón a Sósipatros spoločne prišli na ostrov Kerkyra (dnes Korfu), ktorý sa nachádza v Iónskom mori neďaleko Grécka, a vybudovali tam nádherný chrám zasvätený svätému apoštolovi, prvomučeníkovi a archidiakonovi Štefanovi (liturgická pamiatka 27. decembra). Slávili v ňom bohoslužby a mnohých obyvateľov ostrova priviedli ku kresťanskej viere.

Keďže Jasóna a Sósipatra ktosi očiernil na najvyšších miestach, kráľ Kerkylinos ich dal zatknúť a uväzniť. Vo väzení svätí apoštoli svojimi postojmi a rozhovormi priviedli k svätej viere siedmich zločincov. Vtedy kráľ rozkázal rozpáliť v kotle smolu, síru a vosk a vrhnúť doň novopokrstených. Takto niekdajší zločinci skončili mučeníckou smrťou a získali nevädnúce vence večnej slávy. Kresťanom sa stal aj väzenský strážca, preto mu odsekli najprv ľavú ruku a potom obidve nohy. Keďže napriek tomu neprestával vzývať Kristovo meno, napokon ho sťali.

Kráľ Kerkylinos odovzdal Jasóna a Sósipatra istému kniežaťu Cypriánovi na mučenie. Keď kráľova dcéra Kerkyra videla ich hrdinské správanie, sama sa vyhlásila za kresťanku, sňala zo seba vzácne rúcha i ozdoby a rozdala ich chudobným. Táto správa naplnila jej otca nesmiernym žiaľom, preto vynaložil všetko úsilie, aby ju odvrátil od kresťanskej viery. Keď nebol úspešný, v hneve a zúfalstve prikázal uzamknúť svoju dcéru do samostatného žalára a vydať na zneuctenie istému Etiópčanovi. Keď onen muž pristúpil k dverám väzenia a otvoril ich, znenazdania sa naňho vrhol medveď a začal ho trhať. Vtedy kráľova dcéra vzývaním Kristovho mena odohnala zviera a Etiópčanovi uzdravila rany. On zvolal: „Veľký je Boh kresťanov!“, a zakrátko zomrel kvôli tomu mučeníckou smrťou.

Rozhnevaný kráľ prikázal vojakom obložiť temnicu drevom a podpáliť. Temnica zhorela, no Kerkyry sa oheň nedotkol. Mnoho ľudí, keď uvidelo tento zázrak, uverilo v Krista. Napokon však bola mučenica na kráľov príkaz zavesená na strom, udusená dymom a rozstrieľaná šípmi, takže odovzdala svoju dušu do Božieho milosrdenstva.

Po Kerkyrinej smrti začal kráľ prenasledovať tých, ktorí uverili v Krista. Keďže pred ním utiekli na vedľajší ostrov, loďou sa vydal za nimi. Keď bol na otvorenom mori, strhla sa silná búrka a Kerkylinos v nej zahynul.

Po kráľovej smrti boli svätí apoštoli Jasón a Sósipatros vyslobodení z väzenia a istý čas mohli slobodne učiť. Onedlho však nastúpil na trón nový kráľ, ktorý dal apoštolov opätovne zatknúť a následne vrhnúť do rozpálenej smoly, síry a vosku. Keď Boh zariadil ich zázračné vyslobodenie, uveril v Krista aj samotný panovník a zvolal: „Bože Jasóna a Sósipatra, zmiluj sa nado mnou!“ Vtedy prijal svätý krst v mene Otca i Syna i Svätého Ducha a dostal meno Sebastián.

Po mnohých ďalších námahách a uskutočnení viacerých obyčajných i neobyčajných skutkov odišli svätí apoštoli Jasón a Sósipatros v pokoji a radosti vo vysokom veku k svojmu Pánovi.

V ich kondaku 4. hlasu čítame toto: „Svetlom ohlasovania ste osvecovali celý svet, * a tak ste sa ukázali ako veľmi jasné hviezdy, * božskí apoštoli Jasón a Sósipatros. * Zachraňujte tých, ktorí vás s vierou uctievajú.“

Autor: ThLic. Marcel Gajdoš