24. nedeľa po ZDS

Nedeľa 24. týždňa po Päťdesiatnici (Lk 10,25-37)


V tom čase pristúpil k Ježišovi ktorýsi znalec zákona a povedal, aby ho pokúšal: „Učiteľ, čo mám robiť, aby som bol dedičom večného života?” Ježiš mu vravel: „Čo je napísané v Zákone? Ako tam čítaš?” On odpovedal: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, zo všetkých svojich síl a z celej svojej mysle a svojho blížneho ako seba samého!” Povedal mu: „Správne si odpovedal. Toto rob a budeš žiť!” Ale on sa chcel ospravedlniť, preto sa opýtal Ježiša: „A kto je môj blížny?” Ježiš povedal: „Istý človek zostupoval z Jeruzalema do Jericha a padol do rúk zbojníkov. Tí ho ozbíjali, doráňali, nechali ho polomŕtveho a odišli. Náhodou šiel tou cestou istý kňaz a keď ho uvidel, obišiel ho. Takisto aj levita: keď prišiel na to miesto a uvidel ho, išiel ďalej. No prišiel k nemu istý cestujúci Samaritán, a keď ho uvidel, bolo mu ho ľúto. Pristúpil k nemu, nalial mu na rany oleja a vína a obviazal mu ich; vyložil ho na svoje dobytča, zaviezol ho do hostinca a staral sa oň. Na druhý deň vyňal dva denáre, dal ich hostinskému a povedal: ‚Staraj sa oň a ak vynaložíš viac, ja ti to zaplatím, keď sa budem vracať.’ Čo myslíš, ktorý z tých troch bol blížnym tomu, čo padol do rúk zbojníkov?” On odpovedal: „Ten, čo mu preukázal milosrdenstvo.” A Ježiš mu povedal: „Choď a rob aj ty podobne!”


Už nepamätám, z čoho to bola skúška, ale mal som „okno“. Dostal som otázku a nič! Ale skúšajúci mi chcel pomôcť. Povedal mi jednu vetu a ja som sa chytil. Bolo to za jedna, resp. vtedy „eminenter“. Na koniec mi povedal: „Vidíš, veď to vieš!“

Zákonník pristupuje ku Kristovi a tiež ho skúša. Ale hneď po prvej otázke sa úlohy vymenia a zo skúšajúceho je skúšaný. Aj on dostáva otázku, a keďže je znalec zákona, pozná aj správnu odpoveď: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, zo všetkých svojich síl a z celej svojej mysle a svojho blížneho ako seba samého!” Aj jemu mohol Kristus povedať: „Vidíš, veď to vieš!“

Otázka večného života je určite dôležitá aj pre každého z nás. Chceme vedieť, ako sa dostať do neba. Ale my to predsa vieme! Presne tak, ako to vedel zákonník. Do neba sa ide cez lásku k Bohu a blížnemu. Sú to akoby dve koľajnice, po ktorých ide vlak nášho života. Keby jedna z nich bola na niektorom mieste prerušená, vlak musí zastať, jedna koľajnica pre vlak nestačí.

Môže sa stať, že nastane akási porucha, chyba, čosi, čo treba opraviť. Ale ani to nie je veľký problém! Boh stále čaká a ponúka sa vo svätých tajomstvách, vo sviatostiach. Svätí v nebi ich už nepotrebujú, ale my, pokiaľ sme tu, na zemi, ich môžeme prijímať na uzdravenie duše i tela a pre večný život.

Podobenstvo o milosrdnom samaritánovi nás poúča ako prakticky ukázať ovocie viery. Konať dobro. Kristova náuka je tak ľahko pochopiteľná, je taká jednoduchá. Milovať, milovať Boha a milovať blížneho, každého, kto potrebuje ošetriť rany, naliať na ne oleja, obviazať ich…

Nosíme meno kresťan, nosíme Kristovo meno. Naberme aj odvahu a odhodlanie nielen poznať hlavné prikázanie, ale ho aj každodenne žiť. Zo srdca vás všetkých pozývam na slávenie bohoslužieb. Samozrejme pri dodržaní všetkých predpísaných pokynov. Aby sme nasýtení Božím slovom a eucharistiou boli toho schopní.

o. Jozef
Ikona zdroj: www.pravoslavnekrestanstvo.sk