22. nedeľa po ZDS

Nedeľa 22. týždňa po Päťdesiatnici (Lk 8,26-39)


V tom čase sa Ježiš doplavil do gadarského kraja, ktorý je oproti Galilei. Keď vystúpil na breh, vyšiel oproti nemu akýsi muž z mesta, posadnutý zlými duchmi. Už dlhý čas sa neobliekal a nebýval v dome, ale v hroboch. Keď zbadal Ježiša, skríkol, padol pred ním a zvolal veľkým hlasom: „Čo ťa do mňa, Ježiš, Syn najvyššieho Boha? Prosím ťa, nemuč ma!” Lebo Ježiš nečistému duchu rozkázal, aby vyšiel z toho človeka – už dlhý čas ho mal v moci. Aj ho sputnali reťazami a okovami a strážili ho, ale on putá roztrhal a zlý duch ho hnal na púšť. Ježiš sa ho spýtal: „Ako sa voláš?” On odpovedal: „Pluk,” lebo doň vošlo mnoho zlých duchov. A prosili ho, aby im nerozkázal odísť do priepasti. Na vrchu sa tam pásla veľká črieda svíň. Preto ho prosili, aby im dovolil vojsť do nich; on im to dovolil. Tu zlí duchovia vyšli z človeka, vošli do svíň a črieda sa prudko hnala dolu svahom do jazera a potopila sa. Keď pastieri videli, čo sa stalo, ušli a rozhlásili to v meste a po osadách. A ľudia vyšli pozrieť sa, čo sa stalo. Prišli k Ježišovi a našli človeka, z ktorého vyšli zlí duchovia, ako sedí oblečený a pri zdravom rozume pri Ježišových nohách, a schytila ich hrôza. Očití svedkovia im rozpovedali, ako bol uzdravený ten, ktorého trápil zlý duch. A všetci obyvatelia gadarského kraja ho prosili, aby od nich odišiel, lebo sa ich zmocnil veľký strach. On teda nastúpil na loď a vrátil sa. Muž, z ktorého vyšli zlí duchovia, ho prosil, aby smel zostať s ním. Ale on ho poslal preč so slovami: „Vráť sa domov a rozprávaj, aké veľké veci ti urobil Boh!” On išiel a po celom meste rozhlasoval, aké veľké veci mu urobil Ježiš.

Bol som ešte v seminári. Jeden z nás v nedeľu, keď sa čítalo dnešné evanjelium, povedal: „To by sa malo zmeniť! Každý rok, znova a znova počúvať o diablovi, akomsi pluku, o sviniach. Keby sa radšej čítalo o Božej láske, jeho milosrdenstve, odpúšťaní… To o sviniach by stačilo raz za pár rokov.“

Priznám sa na chvíľu som mu dal aj za pravdu. Pokiaľ sa neozval ďalší z nás, o dosť starší a skúsenejší, ktorý povedal: „Vy si myslíte, že otcovia Cirkvi boli neskúsení? Veď to oni vytvorili systém čítaní zo Sv. Písma a myslím, že my ani po mnohých stáročiach nič lepšie nevymyslíme.“ A mal pravdu! Zažili sme viaceré experimenty v oblasti liturgie, nevyšli. Preto aj čítanie o diablovi a čriede svíň má svoje oprávnené miesto e je veľmi dôležité ho počuť každý rok.

Priznám sa, nie je mi ľahké po toľkých rokoch povedať o ňom niečo nové. Učí nás pravde, že diabol je. A že má veľkú moc. Veď je to padlý anjel, inteligentná bytosť. Ale zároveň nám hovorí aj niečo oveľa dôležitejšie.

C. S. Lewis vo svojej knihe Rady skúseného diabla píše, že diabol, aj keď je veľmi inteligentný, predsa jednu vec nikdy nemôže pochopiť. Prečo má Boh tak rád človeka. Boh nás skutočne má veľmi rád, miluje nás. Obeta na kríži je toho najväčším dôkazom! A nech by chcel diabol akokoľvek spútať človeka, prítomnosť Krista pretrháva všetky jeho reťaze a okovy!

Preto je dôležité mať Krista v srdci. Zatiaľ ho nemôžeme všetci prijímať vo svätých tajomstvách, vo sviatostiach. Ale môžeme ho prijímať cez Božie slovo, cez spoločenstvo, napr. v rodine, cez modlitbu…

Povzbudzujem všetkých vás. Využite každý dostupný spôsob, aby Boh bol vo vašich srdciach.

o. Jozef

Ikona zdroj: www.pravoslavnekrestanstvo.sk