21. nedeľa po ZSD

Nedeľa 21. týždňa po Päťdesiatnici (Lk 16,19-31)


Pán povedal toto podobenstvo: „Bol istý bohatý človek. Obliekal sa do purpuru a kmentu a deň čo deň prepychovo hodoval. Pri jeho bráne líhal akýsi žobrák, menom Lazár, plný vredov. Túžil nasýtiť sa z toho, čo padalo z boháčovho stola, a len psy prichádzali a lízali mu vredy. Keď žobrák umrel, anjeli ho zaniesli do Abrahámovho lona. Zomrel aj boháč a pochovali ho. A keď v podsvetí v mukách pozdvihol oči, zďaleka videl Abraháma a Lazára v jeho lone. I zvolal: ‚Otec Abrahám, zmiluj sa nado mnou a pošli Lazára, nech si namočí aspoň koniec prsta vo vode a zvlaží mi jazyk, lebo sa hrozne trápim v tomto plameni!’ No Abrahám povedal: ‚Synu, spomeň si, že si dostal všetko dobré za svojho života a Lazár zasa iba zlé. Teraz sa on tu teší a ty sa trápiš. A okrem toho je medzi nami a vami veľká priepasť, takže nik – čo ako by chcel – nemôže prejsť odtiaľto k vám ani odtiaľ prekročiť k nám.’ Tu povedal: ‚Prosím ťa teda, Otče, pošli ho do domu môjho otca. Mám totiž piatich bratov; nech ich zaprisahá, aby sa nedostali aj oni na toto miesto múk.’ Abrahám mu odpovedal: ‚Majú Mojžiša a Prorokov, nech ich počúvajú.’ Ale on vravel: ‚Nie, otec Abrahám. Ak príde k nim niekto z mŕtvych, budú robiť pokánie.’ Odpovedal mu: ‚Ak nepočúvajú Mojžiša a Prorokov, neuveria, ani keby niekto z mŕtvych vstal.’”


Každý má rád, keď prídu dobré správy. Keď sa niečo podarí, keď je niečo pekné. Keď niečo vyhráme v športe… Naopak, zlé správy veľmi nemusíme. No život je taký, že tých zlých je akoby viac. Zvlášť teraz. Často sa pýtame: „Prečo nás to postretlo?! Kedy sa to už skončí?! Kedy budeme opäť normálne žiť?!“ Evanjelium dnešnej nedele nám ponúka príbeh dvoch mužov, žobráka Lazára, a boháča bez mena. Možno sa aj Lazár často v živote pýtal: „Prečo práve ja musím takto žiť?! Kedy sa skončí moja bieda?! Aký zmysel má môj život?!“ Len škoda, že tieto otázky si nedával aj boháč. Jeho bohatstvo mohlo byť získané úplne legálne. Možno mu vyšiel akýsi obchod. Alebo jeho polia priniesli bohatú úrodu… Bohatstvo v tomto podobenstve nie je problém. A nemusel byť ani zlý človek. Veď aj v pekle pamätá na svojich súrodencov a chce aby dopadli lepšie ako on. Ale ak by si dal spomínané otázky, mohol spoznať, že jeho bohatstvo mu môže priniesť čosi viac. To čo dostal Lazár, večnosť, pričom on sám stratil aj svoje meno, nevieme o ňom nič. Boháč tú blaženú večnosť nestratil preto, že robil niečo zlé. Ale preto, že nerobil ani nič dobré.

„Zhrešil som slovom, skutkom a zanedbávaním dobrého.“ Tieto slová ešte občas počujem pri slávení sv. tajomstva zmierenia. Nakoľko si uvedomujeme, že zhrešiť možno aj zanedbávaním dobrého? „Veď ja nič zlé nerobím!“ A robím dobré?! Boháčov osud nech je výstrahou!

Sv. Filip Neri pripomínal: „…robte dobro, ak môžete.“ Je to výzva pre nás a pre časy, ktoré žijeme. Skúsme počas týchto dní rozmýšľať o tom, čo je v tejto chvíli dobré. Ľahostajnosť dnes nemá miesto.. A hlavne nedovoľme strachu, aby nám zabránil toto dobro prinášať iným!

o. Jozef


Ikona zdroj: www.rkfliboc.cz